Pamior siabra Sajuza biełaruskich piśmieńnikaŭ Aleś Stadub ź Lidy, piša Biełaruskaje Radyjo Racyja.

Aleś Stadub naradziŭsia ŭ krasaviku 1938 hoda ŭ vioscy Jušavičy Niaśvižskaha rajona. Skončyŭ škołu ŭ Niaśvižy, a taksama Usiesajuzny instytut imia Krupskaj (muzyka, kłas harmonii) i fiłfak Jarasłaŭskaha piedinstytuta. Z 1972 hoda žyŭ i pracavaŭ u Lidzie. Uznačalvaŭ rajonnaje tavarystva «Viedy», a ŭ volny čas zajmaŭsia litaraturaj, pisaŭ vieršy. Z druku vyjšli knihi «Tvaje vočy», «Vuzieł», «Letapis pačućciaŭ», «Kalinavyja hrony», «Vodhuk iściny», «Skryžali» i inšyja.
-
Pieravydali kazki ź ilustracyjami Valeryja Słavuka
-
Taćciana Zamiroŭskaja pieršy raz za 11 hadoŭ viarnułasia z ZŠA ŭ Jeŭropu. Mnohija maniery, zvyčki i navat ptuški, jakich my nie prykmiačajem, vyklikali ŭ jaje buru ŭspaminaŭ
-
I pra realnych bandytaŭ, i pra kryvarukaha Kościu-plitačnika, i pra seks u ciahniku. Žurnalistka z Homiela napisała knihu — čytać jaje strašna i śmiešna
Ciapier čytajuć
«Ja staŭ ščaślivy». Praca na budoŭli prynosić dobryja hrošy, a hramadskaja aktyŭnaść — maralnuju siłu. Były kalinoviec Kuś raskazaŭ pra toje, jak viarnuŭ unutranuju raŭnavahu
«Ja staŭ ščaślivy». Praca na budoŭli prynosić dobryja hrošy, a hramadskaja aktyŭnaść — maralnuju siłu. Były kalinoviec Kuś raskazaŭ pra toje, jak viarnuŭ unutranuju raŭnavahu
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Kamientary