Hramadstva4343

«Prapahandujuć polski składnik našaj historyi». Łukašysty apałčylisia na park «Suła»

Prapahandyst Ryhor Azaronak razam z kiraŭnikom tolki što aformlenaj praŭładnaj partyi «Biełaja Ruś» Aleham Ramanavym atakavali park-muziej interaktyŭnaj historyi «Suła» ŭ Staŭbcoŭskim rajonie. 

U muziei na hetyja vychadnyja zapłanavali pravieści śviata «Hodnaść i niezaležnaść. Jak šlachta baraniła Biełaruś», pra što byli adpaviednyja abviestki. Na ich ci pa svajoj inicyjatyvie, ci pa zahadzie orhanaŭ źviarnuŭ uvahu prapahandyst Ryhor Azaronak. Na hety raz jon adpraviŭsia na dzikaje palavańnie sa staršynioj praŭładnaj «Biełaj Rusi» Aleham Ramanavym.

Prysłužniki Łukašenki śćviardžajuć, što mierapryjemstva nie adpaviadaje «ni kancepcyi histaryčnaj palityki našaj krainy, jakaja ŭžo zaćvierdžanaja», ni tym pasyłam, jakija rabiŭ Łukašenka «adnosna hetaj šlachty, Radziviłaŭ, Sapiehaŭ, Maniušak dy inšych dziejačaŭ».

Prapahandysty ŭ histaryčna-kulturnaj ustanovie dziejničali pa svajoj zvykłaj mietodycy. Jany čaplalisia da kiraŭnictva i supracoŭnikaŭ muzieja i zadavali im pytańni na temy historyi i sučasnaj palityki, siarod inšaha demanstrujučy źviazanyja z muziejem archiŭnyja zdymki, zroblenyja ŭ 2020 hodzie. Aburalisia zhadkam pra rasijskuju akupacyju biełaruskich ziemlaŭ. Va ŭsim im bačycca prapahanda «polskaha składnika našaj historyi», jaki sam Łukašenka nazvaŭ, maŭlaŭ, «etnacydam». 

Cyvilizavanaj dyskusijaj toje, što adbyvajecca, nazvać niemahčyma, pakolki ŭ ciapierašnich palityčnych umovach prapahandysty — heta anałah «litaraturaznaŭcaŭ z nahanam» stalinskich časoŭ. Pry ciapierašnich umovach jany mohuć biespakarana naviazvać lubuju, navat samuju dzikuju interpretacyju historyi i adkryta zabaŭlajucca tym, što ździekujucca ź ludziej, faktyčna pierad imi biezabaronnych.

Tak, naprykład, stend, pryśviečany «Našaj Nivie» pačatku XX stahodździa, jany adnaznačna interpretujuć jak zaklik da čytańnia ciapierašniaj «Našaj Nivy» — bieź nijakich na toje realnych padstaŭ, prosta tamu, što tak zakarcieła.

Pry hetym u prapahandystaŭ vyrvałasia pryznańnie, što narod ich nie padtrymlivaje i cicha nienavidzić: maŭlaŭ, navat ideołahi i «partyjcy», choć i prysutničajuć na ideałahičnych zborach z udziełam samoha Łukašenki, ale pry hetym nie chočuć aktyŭničać, tamu davodzicca ŭsim zajmacca «hastraloram» ź Minska.

Kamientary43

  • Torvald
    01.07.2023
    Šyzyki
  • mikola
    01.07.2023
    idyioty.....
  • niaviesta Azaronka
    01.07.2023
    a jon mnie ŭsio bolš padabajecca ;)

Ciapier čytajuć

Pamiatajecie paru studentki i vykładčyka, dzie jon starejšy na 31 hod? Akazvajecca, jon byŭ śviatarom, a jana vučyłasia na rehientku5

Pamiatajecie paru studentki i vykładčyka, dzie jon starejšy na 31 hod? Akazvajecca, jon byŭ śviatarom, a jana vučyłasia na rehientku

Usie naviny →
Usie naviny

Pamiatajecie videa pra karovu ŭ sałonie «Žyhuloŭ»? Dla kiroŭcy papularnaść skončyłasia prablemami9

Pucin źmianiŭ mety ŭ vajnie — amierykanskaja raźviedka9

Valeryj Capkała raskazaŭ, čym ciapier zajmajecca16

Partyju, jakuju aktyŭna padtrymlivajuć łukašysty, pryznali ekstremisckaj u Hiermanii43

Błohiera Biaspałava zavočna asudzili na 18 hadoŭ. Suma kampiensacyi źmienšyłasia ŭ šmat razoŭ2

Turysty kupili tur u Ryhu, praviali 36 hadzin u aŭtobusie, ale navat nie trapili ŭ Jeŭrasajuz10

Prapahandyst ANT pachvaliŭsia, jak razhavaryŭ dla svajho filma biełarusaŭ zamiežža. Nasamreč jon navat nie razmaŭlaŭ ź imi6

Skandalny minski restaran źmianiŭ nazvu, ale ŭłaśniki brenda ŭsio roŭna niezadavolenyja

Biełarus niekalki razoŭ paśpiachova pryjazdžaŭ z Polščy na radzimu. A ŭ apošni raz nie zmoh vyjechać praz palityčnuju kryminałku25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie paru studentki i vykładčyka, dzie jon starejšy na 31 hod? Akazvajecca, jon byŭ śviatarom, a jana vučyłasia na rehientku5

Pamiatajecie paru studentki i vykładčyka, dzie jon starejšy na 31 hod? Akazvajecca, jon byŭ śviatarom, a jana vučyłasia na rehientku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić