Śviet

Pamior Miłan Kundera

Francuzski piśmieńnik češskaha pachodžańnia Miłan Kundera pamior va ŭzroście 94 hadoŭ. Jon aŭtar znakamitaj «Nievynosnaj lohkaści byćcia».

Miłan Kundera. Fota: Francois Lochon / Getty Images

Miłan Kundera naradziŭsia 1 krasavika 1929 hoda. Jaho baćka byŭ pijanistam, muzykaznaŭcam, rektaram univiersiteta ŭ Brno. Padčas vučoby ŭ siaredniaj škole Miłan Kundera napisaŭ pieršyja vieršy. Paśla Druhoj suśvietnaj vajny padpracoŭvaŭ roznarabočym i džazavym muzykam.

Kundera pačaŭ vučycca na fiłasofskim fakultecie Karłavaha ŭniviersiteta (Praha), vyvučaŭ muzykaznaŭstva, kino, litaraturu i estetyku, paśla dvuch siemiestraŭ pieravioŭsia na fakultet kino Pražskaj akademii muzyčnaha mastactva. 

U 1953 hodzie apublikavaŭ svaju pieršuju knihu. U jaho pieršym ramanie «Žart» (1967) havorka idzie pra stanovišča češskaj intelihiencyi va ŭmovach savieckaj rečaisnaści. Paśla apieracyi «Dunaj» u žniŭni 1968 hoda Kundera prymaŭ udzieł u šerahu demanstracyj i schodaŭ pratestu, za što byŭ pazbaŭleny mahčymaści vykładać. Jaho knihi kanfiskavali z usich biblijatek Čechasłavakii.

U 1970 hodzie pa abvinavačvańni ŭ saŭdziele ŭ revalucyjnych padziejach byŭ paŭtorna vyklučany z partyi, jamu było zabaroniena publikavacca.

U 1975 hodzie Kunderu zaprasili ŭ jakaści prafiesara ŭ Renski ŭniviersitet (Francyja).

Čaćviorty raman Kundery «Kniha śmiechu i zabyćcia» (1978) ujaŭlaje saboj cykł ź niekalkich historyj i ese, abjadnanych ahulnymi piersanažami (Tamina, sam Kundera), temami i vobrazami (śmiech, anioły, Praha, seks). Za hetuju knihu ŭ 1979 hodzie čechasłavacki ŭrad pazbaviŭ piśmieńnika hramadzianstva. Nastupnyja ramany byli zabaronienyja dla vydańnia ŭ Čechasłavakii.

«Nievynosnaja lohkaść byćcia» — samy viadomy raman Kundery, napisany ŭ 1982 hodzie i ŭpieršyniu apublikavany ŭ 1984 hodzie ŭ Francyi ŭ pierakładzie na francuzskuju. Dziejańnie adbyvajecca ŭ 1968 hodzie ŭ Prazie.

Z pačatku 1990-ch hadoŭ Kundera pisaŭ pa-francuzsku. 

U 2009 hodzie Kunderu prysvoili zvańnie hanarovaha hramadzianina jaho rodnaha horada Brno.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy1

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy

Usie naviny →
Usie naviny

Z prajekta budaŭnictva minskaha mietro vykinuli jašče dźvie stancyi — «Kijeŭski skvier» i «Politechničnuju»14

Syn iranskaha šacha Reza Piechlevi zaklikaje da dalejšych pratestaŭ7

Najchaładniej hetaj nočču było na Babrujščynie1

Maładaja bulba pa nierealnaj canie: čym ździŭlaje Kamaroŭka ŭ studzieńskija marazy

U Maskvie pryziamliŭsia sanitarny samalot, na borcie jakoha moža znachodzicca Adam Kadyraŭ. Śledam sieŭ samalot Ramzana Kadyrava2

Biełaruska paluje na tradycyjnyja samatkanyja pościłki va ŭsioj krainie — pahladzicie, kolki ekspanataŭ jana ŭžo vykupiła ŭ babul FOTY4

«Nivodnaha zvanka ŭnutr». Jak vyhladaje internet u Iranie i jak kraina ŭžo tydzień žyvie bieź jaho padčas pratestaŭ4

Błer i Rubia — siarod udzielnikaŭ «Rady miru» dla Hazy

Sa staradaŭniaj Pałykavickaj krynicy zabaranili pić: jaje niekali hajučaja vada ciapier moža zabić9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy1

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić