Śviet

Pamior Miłan Kundera

Francuzski piśmieńnik češskaha pachodžańnia Miłan Kundera pamior va ŭzroście 94 hadoŭ. Jon aŭtar znakamitaj «Nievynosnaj lohkaści byćcia».

Miłan Kundera. Fota: Francois Lochon / Getty Images

Miłan Kundera naradziŭsia 1 krasavika 1929 hoda. Jaho baćka byŭ pijanistam, muzykaznaŭcam, rektaram univiersiteta ŭ Brno. Padčas vučoby ŭ siaredniaj škole Miłan Kundera napisaŭ pieršyja vieršy. Paśla Druhoj suśvietnaj vajny padpracoŭvaŭ roznarabočym i džazavym muzykam.

Kundera pačaŭ vučycca na fiłasofskim fakultecie Karłavaha ŭniviersiteta (Praha), vyvučaŭ muzykaznaŭstva, kino, litaraturu i estetyku, paśla dvuch siemiestraŭ pieravioŭsia na fakultet kino Pražskaj akademii muzyčnaha mastactva. 

U 1953 hodzie apublikavaŭ svaju pieršuju knihu. U jaho pieršym ramanie «Žart» (1967) havorka idzie pra stanovišča češskaj intelihiencyi va ŭmovach savieckaj rečaisnaści. Paśla apieracyi «Dunaj» u žniŭni 1968 hoda Kundera prymaŭ udzieł u šerahu demanstracyj i schodaŭ pratestu, za što byŭ pazbaŭleny mahčymaści vykładać. Jaho knihi kanfiskavali z usich biblijatek Čechasłavakii.

U 1970 hodzie pa abvinavačvańni ŭ saŭdziele ŭ revalucyjnych padziejach byŭ paŭtorna vyklučany z partyi, jamu było zabaroniena publikavacca.

U 1975 hodzie Kunderu zaprasili ŭ jakaści prafiesara ŭ Renski ŭniviersitet (Francyja).

Čaćviorty raman Kundery «Kniha śmiechu i zabyćcia» (1978) ujaŭlaje saboj cykł ź niekalkich historyj i ese, abjadnanych ahulnymi piersanažami (Tamina, sam Kundera), temami i vobrazami (śmiech, anioły, Praha, seks). Za hetuju knihu ŭ 1979 hodzie čechasłavacki ŭrad pazbaviŭ piśmieńnika hramadzianstva. Nastupnyja ramany byli zabaronienyja dla vydańnia ŭ Čechasłavakii.

«Nievynosnaja lohkaść byćcia» — samy viadomy raman Kundery, napisany ŭ 1982 hodzie i ŭpieršyniu apublikavany ŭ 1984 hodzie ŭ Francyi ŭ pierakładzie na francuzskuju. Dziejańnie adbyvajecca ŭ 1968 hodzie ŭ Prazie.

Z pačatku 1990-ch hadoŭ Kundera pisaŭ pa-francuzsku. 

U 2009 hodzie Kunderu prysvoili zvańnie hanarovaha hramadzianina jaho rodnaha horada Brno.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Biełaj-Padlaskaj siarod biełaha dnia zabili rasijskaha karykaturysta. Jon braŭ udzieł u biełaruskich akcyjach15

U Biełaj-Padlaskaj siarod biełaha dnia zabili rasijskaha karykaturysta. Jon braŭ udzieł u biełaruskich akcyjach

Usie naviny →
Usie naviny

Padčas paŭtornaha ŭdaru rasijan pa Charkavie zahinuli piaciora ratavalnikaŭ3

Biełaruski vykładčyk handlavaŭ adznakami ŭ rasijskim avijacyjnym kaledžy. Piaciorka — 75 biełaruskich rubloŭ4

Minčuk napaŭ u vahonie mietro na chłopca, jaki prasiŭ pakinuć jaho dziaŭčynu ŭ spakoi8

Kala Pałaca sportu ŭ Minsku pracuje kinateatr pad adkrytym niebam1

Na trasie pad Smalavičami byŭ zaŭvažany vielmi vychavany łoś VIDEA1

Elektronika biez batarejek? Navukoŭcy zrabili krok da pryład, jakija buduć atrymlivać enierhiju z pavietra2

Ničyja Niderłandaŭ, pieramoha Kot dJIvuara i bujnaja pieramoha Šviecyi1

«Karabli ŭsiaho śvietu, zapuskajcie svaje ruchaviki. Niachaj nafta ciače!». Tramp zajaviŭ, što ZŠA i Iran zaklučyli ŭhodu12

Rasija ŭdaryła pa Kijeva-Piačerskaj łaŭry31

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Biełaj-Padlaskaj siarod biełaha dnia zabili rasijskaha karykaturysta. Jon braŭ udzieł u biełaruskich akcyjach15

U Biełaj-Padlaskaj siarod biełaha dnia zabili rasijskaha karykaturysta. Jon braŭ udzieł u biełaruskich akcyjach

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić