Kiraŭnik vizavaha ahienctva patłumačyŭ u sacsietkach «adkul takija ceny na zapis na vizu»
Hetaje pytańnie zadała karystalnica Threads. U kamientary pryjšoŭ čałaviek, jaki pradstaviŭsia kiraŭnikom vizavaha ahienctva i vykazaŭ svajo bačańnie prablemy.

Jon zaznačaje, što dla kruhłasutačnaha manitorynhu słotaŭ patrebnyja niemałyja resursy: veb-siervier, sotni proksi, a taksama albo svaja niejrasietka, albo płatny servis pa prachodžańni kapčy.
Taksama, pa jaho słovach, bolšaść ahienctvaŭ nie maje svaich botaŭ, a karystajecca pasłuhami IT-kontrahientaŭ, adsiul nacenka ŭ siarednim u 40-50%, bo «biznes nie moža pracavać z maržoj 0%, arandujučy ofis i płaciačy zarobak 5—10 supracoŭnikam, vizavyja centry pastajanna ŭskładniajuć praceduru zapisu, što dadaje dziejańniaŭ i čałavieka-hadzin u hety praces, heta pavialičvaje vydatki, tamu raście i košt».
Kiraŭnik ahienctva zaznačaje, što ŭ Biełarusi tradycyjna vialiki popyt na šenhienskija vizy, tak skłałasia histaryčna. «U pracentnych suadnosinach heta nie paraŭnajecca navat z 140-miljonnaj Rasijaj, ale prapusknaja zdolnaść VC i ahienctvaŭ nie takaja vysokaja, adpaviedna, kab zadavolić popyt, biaskonca rastuć ceny na pasłuhi, pakul ich ludzi jašče hatovyja kuplać».
Jon źviartaje ŭvahu, što nie zaŭsiody zapis u ścisnutyja terminy akazvajecca mahčymym i heta nie zaležyć ad ahienctva. Bolšaść ź ich u takich vypadkach daje viartańnie srodkaŭ, što pieraškadžaje płanavańniu biudžetu takoha biznesu. I tolki mahčymaść ustaloŭvać vysokuju maržynalnaść trymaje pradprymalnikaŭ u hetaj śfiery, a zarobak siaredniaha śpiecyjalista nie pieravyšaje 2500 rubloŭ u dobry miesiac.
«Heta vielmi składany i niestabilny biznes, jaki składana vieści. mnie hetaja śfiera padabajecca pa asabistych pohladach — padarožža, vizy, servis, prodažu. Ja starajusia trymać ceny nižej rynkavych, maksimalna aptymizujučy pracoŭny praces. Naprykład, my admovilisia ad ofisa i syšli ŭ digital — mnie vielmi važnaja i kaštoŭnaja reputacyja majho ahienctva i asabistaha brenda», — reziumuje kiraŭnik ahienctva.
Były muž błohierki, jakaja razam z 17‑hadovym žanichom šykavała na sabranaje dla chvoraha dziciaci, raskrytykavaŭ tych, chto hetyja hrošy joj pieravodziŭ
Kamientary
"Pavodle paviedamleńnia, pasolstvu Italii stała viadoma, što niekatoryja asoby, jakija dobra znajomyja dypłamatam, zajmajucca ašukanstvam i ciškom pradajuć zapisy na atrymańnie viz. Toje, što hetym asobam raniej daviarali, stvaraje najbolšuju prykraść.
U suviazi z hetym italjanskija dypłamaty papiaredžvajuć, što padobnyja vypadki stanoviacca viadomymi kampietentnym orhanam Italii, a prodaž zapisu na vizy źjaŭlajecca złačynstvam, jakoje ciahnie za saboj adpaviednuju adkaznaść."
Kali ŭžo hetym machlaram ź vizami začyniać kalitku?