«Ź vialikim smutkam mušu padzialicca ašałamlajučaj navinoj, što niekalki hadzin tamu nie stała majho baćki Jaŭhiena Adzinočanka. Chaj ciabie kałychajuć anieły», — napisała dačka mastaka Hanna Miadźviedzieva.
Jaŭhien Adzinočanka naradziŭsia 3 listapada 1960 hoda ŭ Danieckaj vobłaści, žyŭ i pracavaŭ u Hrodnie. U 1988 hodzie skončyŭ Biełaruskuju akademiju mastactvaŭ (adździaleńnie škła i kieramiki).
U 2005 hodzie byŭ pryznany mastakom hoda i atrymaŭ premiju imia A. I. Dubko Hrodzienskaha abłvykankama «Za vydatnyja dasiahnieńni ŭ halinie kultury i mastactva». Dvojčy stanaviŭsia łaŭreatam Mižnarodnaha bijenale kieramiki ŭ Paŭdniovaj Karei (h. Ičeon): u 2003 hodzie atrymaŭ bronzavuju ŭznaharodu, a ŭ 2005 — staŭ pieramožcam u naminacyi «Vybar žury». Byŭ kiraŭnikom studyi kieramiki «Terakota» u Centry ramiostvaŭ «Spadčyna».
-
Pryckieraŭskaja premija 2026 hoda dastałasia čylijcu, jaki stvaraje miražy. Jaho estetyka krochkaści pieramahła manumientalny pafas
-
Minskaja mastačka kaža, što 10 hadoŭ tamu ŭ jaje zabrała karciny kuratarka vystavy — i dahetul nie viarnuła. A sama emihravała
-
Ultymatum Pucinu z łaźni i abmierkavańnie burhieraŭ. Novyja parodyi na Łukašenku rvuć instahram
Vychadcy z «Alfa» KDB Biełarusi zajmajuć kiraŭničyja pasady ŭ novym rasijskim supiersakretnym śpiecpadraździaleńni, pryznačanym dla zabojstvaŭ za miažoju

Kamientary