Mierkavańni1414

Łukašenka pavodzić siabie ŭ «makdonaldsie» jak u savieckaj stałoŭcy. I dumaje, što heta kruta

Prahladzieŭ videa z naviedvańniem Łukašenkam eks-makdonaldsa i, jak zvyčajna ŭ takich vypadkach, nie zrazumieŭ, navošta heta kamu treba. Vidavočna heta zadumvałasia jak rekłama ci to Łukašenki jak sučasnaha i prahresiŭnaha lidara, ci to Mak.baja jak supierskaj sietki charčavańnia, ci to ŭvohule ŭsioj biełaruskaj sistemy. U vyniku ž prynamsi što da Łukašenki vychodzić chutčej antyrekłama, piša ŭ fejsbuku historyk Alaksandr Paškievič. 

Nijakaj prahresiŭnaściu navat nie pachnie — prosta chodzić stary marudlivy dzied pa pustym, śpiecyjalna dla jaho zakrytym na śpiecabsłuhoŭvańnie restaranie, sam prahramny pryncyp isnavańnia jakoha — niezvyčajnyja ruchavaść i dynamizm.

Absalutna inšarodnaje jon tut cieła, navat absłuhoŭvajecca nie choć by dziela pakazuchi kala stojki, a samim hałoŭnym kucharam kala stolika — poŭnaja nieadpaviednaść pryncypam ustanovy. U atačeńni šmatlikaj čeladzi, jakaja taksama za svaimi stolikami siadzić, ź jaho vačej nie zvodziačy i litaralna ŭ rot zazirajučy. I, viadoma, ź niaźmiennym Umkam na stoliku — jak ty bieź jaho kudy pojdzieš.

Pry hetym sam čas ad času adpuskaje repliki, ź jakich vynikaje, što naviedvańnie nie tolki takich ustanoŭ, ale lubych restaracyj uvohule — sprava, kaniešnie, nie padsudnaja, ale hrachoŭnaja. Vy, maŭlaŭ, nie padumajcie, što ja niejki tam chadok pa restaranach — ni ŭ jakim razie. Tut atruta, chaj sabie na 96% biełaruskaha vyrabu, i kałoryj šmat — choć i smačna. Sam amal ničoha i nie jeŭ, usio prapahandystam razdaŭ. Nu, zrazumieła, što słaby zdaroŭjem, ale navošta ŭvohule ŭvieś hety harod haradzić, kali nie možaš chacia b na publiku rolu hodna syhrać?

Scenka kala terminała dla zakazaŭ — heta ŭvohule niešta. Łukašenku pradajuć jak nievierahodnaje techničnaje dasiahnieńnie toje, što ŭ pryncypie dla ŭstanoŭ padobnaha kštałtu ŭžo daŭno zvyčajnaja źjava. I tłumačać na palcach zusim elemientarnyja rečy. A jon kakietničaje — maŭlaŭ, hrošaj z saboj nie prychapiŭ, chaj Snapkoŭ płacić. Vidać, hety žart jamu samomu zdajecca vielmi daścipnym, jaki nabližaje niejak da naroda i vyklikaje simpatyju. Ale ž u realnaści jakraz naadvarot, — padkreślivajecca, što čałaviek žyvie ŭ inšym, paralelnym śviecie, u jakim sam jon ni za što asabista nie płacić, dy, mabyć, i kartki pry sabie nie nosić, kali ŭvohule jaje maje — bo navošta?

Karaciej, taki natužny pijar, ad jakoha i sam Łukašenka naŭrad ci atrymlivaje zadavalnieńnie, i jaki nieviadoma na jakuju aŭdytoryju raźličany.

Prychilnikam Łukašenki heta nie treba — jany jaho lubiać i buduć lubić zusim za inšaje. Praciŭnikaŭ nijakimi ciełaruchami na svoj bok nie pieraciahnieš. A dla taho, kab skaryć takimi pijar-akcyjami sercy «niejtrałaŭ», treba ŭ ich vyhladać naturalna i harmanična.

Łukašenka ž, naadvarot, vyhladaje vykapniem, jaki navat u hetaj pa typu sučasnaj ustanovie ŭvieś čas apieluje da savieckaha dośviedu jak da niečaha pieradavoha. I sam siabie pavodzić u «makdonaldsie» jak u savieckaj stałoŭcy. Ščyra dumajučy, vidać, što heta kruta i «pa-narodnamu». Ale ŭ vačach patencyjnych klijentaŭ Mak.baja naŭrad ci heta tak vyhladaje.

Kamientary14

  • Nu-nu
    09.03.2026
    Značna lahičniej usio heta tłumačycca kali zychodzić z taho, što ŭ łukašonki – niešta surjoznaje i medyčnaje z hałavoj i što hetaje niešta prahresuje. Asabista mnie hetaja fihnia nahadała pavodziny čałavieka z demencyjaj na pačatkovych stadyjach. Na pačatkovych stadyjach jon jašče nie skaciŭsia kab myčać, nie paznavać svajakoŭ i h.d., zatoje ŭžo adčabučvaje jaŭna niezdarovuju nielahičnuju fihniu. Naprykład,vyrašaje raptam pajści ŭ biblijateku (u jakuju nie chadziŭ hadami) abo pajechać hramadzkim transpartam na procilehły kaniec horadu. Chto bačyŭ, toj zrazumieje.
  • Viktorija
    09.03.2026
    Hłavnoje dostižienije biełorusskoj ekonomiki — Łukašienko smoh pozvoliť siebie burhier...
  • Pariłka
    09.03.2026
    Plitka na stienach napominajet priedbańnik, niechvatajet vienikov i šajek

Ciapier čytajuć

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku16

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku

Usie naviny →
Usie naviny

10 000 aŭtaraŭ u Brytanii vypuścili «pustuju» knihu, pratestujučy suprać vykarystańnia štučnaha intelektu8

Śledčy kamitet Biełarusi nabyŭ suvienirnyja hadzińniki pa 800 dalaraŭ3

«Nie Dzień Voli, a tydzień». Sieviaryniec raskazaŭ pra padrychtoŭku śviatkavańnia 25 Sakavika12

U Viciebsku zdajecca ŭ arendu budynak, u jakim vučyŭsia Mark Šahał

Biełarusku z rasijaninam vysłali z Čarnahoryi za seks u aŭto na vačach u minakoŭ15

Padčas bambardzirovak Irana amierykancy nie kranajuć maleńki vostraŭ — hałoŭnuju naftavuju arteryju. Čamu?2

Hety bałkon vy bačyli z Płoščy Pieramohi. Zaraz tam pradajuć kvateru

Minzdaroŭja prakamientavała trahiedyju ŭ Dziaržynskaj balnicy, dzie pamierli paradzicha i niemaŭla7

U adnym z rehijonaŭ Biełarusi ŭspyška niebiaśpiečnaha virusa — jak abaranicca3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku16

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić