Na Tajvani vałancior muzieja źniščyŭ tvor sučasnaha mastactva, pracioršy lusterka ad pyłu
Incydent adbyŭsia ŭ Muziei mastactvaŭ u horadzie Cziłun, dzie była vystaŭlena praca tajvańskaha mastaka Čeń Sunčžy pad nazvaj «Inviersija sensu — 16». Heta instalacyja ŭjaŭlała saboj lusterka, pakrytaje šmathadovym płastom pyłu, zamacavanaje na draŭlanaj došcy, ź plamaj pasiaredzinie, jakaja simvalizavała «kulturnuju śviadomaść siaredniaha kłasa».

Vałancior padumaŭ, što lusterka prosta zapeckanaje, i vyrašyŭ «prybrać» jaho — ścior pył tualetnaj papieraj. U vyniku bolšaja častka 40‑hadovaha pylnaha pakryćcia była ściortaja, i tolki paśla hetaha supracoŭniki muzieja zaŭvažyli, što adbyvajecca, i pasprabavali spynić vałanciora.
Kiraŭnictva muzieja paviedamiła mastaku, što pracu, chutčej za ŭsio, nielha adnavić. Ciapier ustanova vybačajecca pierad aŭtaram i razhladaje mahčymaść vypłaty kampiensacyi.
Cikava, što niekatoryja krytyki śćviardžajuć: heta «vypadkovaje ŭmiašańnie» ciapier samo pa sabie stała častkaj tvora i adlustroŭvaje jaho kanceptualny charaktar.
Praca «Inviersija sensu — 16» uvachodziła ŭ ekspazicyju «My — heta Ja», jakaja abjadnoŭvała mastackija abjekty, zroblenyja z budaŭničych materyjałaŭ i pobytavych rečaŭ.
Heta nie pieršy padobny vypadak: letaś miechanik u Niderłandach taksama «prybraŭ» art-abjekt, vykinuŭšy dźvie blašanki z-pad piva, jakija byli častkaj pracy francuzskaha mastaka Alaksandra Łave «Usie ščaślivyja momanty razam».
Kamientary
Treba paŭtaryć i pa 10 baksaŭ brać z hledačoŭ