Zamiest jełak u biełaruskich lasach stali vysadžvać listoŭnicy
U Biełarusi pačali pastupova źmianiać padychod da adnaŭleńnia lasoŭ: zamiest jełak usio čaściej vysadžvajuć listoŭnicy i inšyja raniej nie vielmi raspaŭsiudžanyja parody dreŭ, piša Times.by.

Pryčyna ŭ tym, što jełki ŭ mnohich rehijonach krainy pačali vysychać praź źmianieńnie klimatu. Ich naturalny areał pastupova zrušvajecca na poŭnač, dzie ŭmovy dla hetych dreŭ bolš spryjalnyja. Tamu śpiecyjalisty šukajuć alternatyvu — i joju stali listoŭnica, a taksama ćviordaliścievyja drevy, takija jak buk, viaz i dub.
Płanujecca, što da 2029 hoda takimi parodami zasadziać bolš za 2 tysiačy hiektaraŭ lesu. Asnoŭnaja častka hetaj pracy ŭžo była vykanana viasnoj 2026 hoda: vysadzili kala 1,8 tysiačy hiektaraŭ, ź jakich prykładna 360 hiektaraŭ zajmaje listoŭnica.
Uvohule za viasnu ŭ Biełarusi pasadzili bolš za 18,5 tysiačy hiektaraŭ lesu. Bolšaść — kala 97% — heta chvojnyja drevy, a najbolš aktyŭna raboty vialisia ŭ Homielskaj i Mahiloŭskaj abłaściach.
Da pasadki lesu załučajuć nie tolki śpiecyjalistaŭ, ale i zvyčajnych ludziej. U abvieščanaj dziaržavaj akcyi «Les. Dabro. Paradak», jak paviedamlajecca, uziali ŭdzieł bolš za 58 tysiač čałaviek. Jany dapamahli pasadzić les na płoščy bolš za 3 tysiačy hiektaraŭ, a taksama prybirali śmiećcie — usiaho vyvieźli bolš za 6,5 tysiačy kubamietraŭ adkidaŭ.
Pry hetym śpiecyjalisty padkreślivajuć, što adnaŭleńnie lesu — heta nie tolki pasadka dreŭ. Važna taksama sačyć, jak pryžyvajucca maładyja drevy (pravierki pravodziacca praz hod i praz try hady), i pry nieabchodnaści dapaŭniać pasadki. Tak, hetaj viasnoj dadatkovyja pasadki pravodzilisia na płoščy kala 72 tysiač hiektaraŭ.
Taksama ŭ praces uklučajecca dohlad lesu: vydaleńnie niepatrebnaj raślinnaści i praredžvańnie. U 2026 hodzie takija raboty praviali na terytoryi bolšaj za 140 tysiač hiektaraŭ.
Navalničny front pavaliŭ 14 drevaŭ u Minskaj vobłaści
U Minsku zaćviŭ redki kaštan VIDEA
«Adpiłavała adzin blin ad bierviana i zrazumieła: heta majo». 23‑hadovaja majstarka lesu ź Vilejki pra vałku dreŭ i pracu ŭ laśnictvie
U Dziatłavie ratavalniki zdymali mužčynu z dreva
U Hrodnie žančynu zatrymali za kradziež tuj z mohiłak
Ciapier čytajuć
Kala Safii ŭ Połacku pastavili pomnik lotčykam Ničyparčyku i Kukanienku. Ale navat nie samalot toj madeli, na jakoj jany zahinuli, a aerapłan stalinskaha času
Kamientary
Rozkaži mieni, śmierieko
Čom rostieš ti tak daleko
Čarivna moja śmierieko.