Śviet11

Naŭsieda zaklikaŭ NATO zabycca pra akt ab supracoŭnictvie z Rasijaj i stvaryć bazy la jaje miežaŭ

Prezident Litvy adznačyŭ, što paśla pačatku poŭnamaštabnaha ŭvarvańnia Rasii va Ukrainu čalcy Aljansu ŭśviadomili nieabchodnaść pavyšać vydatki na abaronu.

Premjer-ministr Luksiemburha Ksaŭje Bietel, prezident Jeŭrakamisii Ursuła fon der Lajen i Hitanas Naŭsieda vitajucca z prezidentam Francyi Emaniuelem Makronam. Vilnia, 10 lipienia 2023 hoda. Fota: Thierry Monasse / Getty Images

NATA pryjšoŭ čas pryznać padpisany ŭ 1997 hodzie asnovatvorny akt ab adnosinach i supracoŭnictvie pamiž Aljansam i Maskvoj niesapraŭdnym i stvaryć pastajannyja vajskovyja bazy la miežaŭ Rasii. Z takim zaklikam u intervju haziecie The Times, apublikavanym u paniadziełak, vystupiŭ prezident Litvy Hitanas Naŭsieda.

«Kali Rasija aktyŭna raźmiaščaje taktyčnuju jadziernuju zbroju ŭ Biełarusi, a ŭ nas jość usie dokazy taho, što heta adbyvajecca, my pavinny ŭžo narešcie pryznać, što asnovatvorny akt Rasija — NATA miortvy. U adsutnaść hetaha kroku jon pa-raniejšamu pieraškadžaje ćviaroza dumać šmatlikim stalicam [krain NATA] i trymaje nas u šeraj zonie stratehičnaj dvuchsensoŭnaści», — zajaviŭ jon, zvažajučy na toje, što akt praduhledžvaje nieraźmiaščeńnie na terytoryi novych členaŭ Aljansu jadziernaj zbroi i istotnych bajavych sił na pastajannaj asnovie.

Prezident Litvy padkreśliŭ, što paśla pačatku vajny va Ukrainie čalcy Aljansu ŭśviadomili nieabchodnaść pavyšać vydatki na abaronu. 

Zakranajučy pytańnie ab ustupleńni Ukrainy ŭ NATA, Naŭsieda skazaŭ, što było b pamyłkaj paŭtarać na samicie ŭ Vilni, jaki adkryvajecca siońnia, tyja ž farmuloŭki, što prahučali na samicie ŭ Buchareście ŭ 2008 hodzie. Pavodle jaho słoŭ, arhanizacyi varta paznačyć «najbolš jasny i karotki šlach dla ŭstupleńnia Ukrainy», što padniało b bajavy duch USU, adnak jon pryznaŭ, što siabroŭstva dla Kijeva» niemahčyma na praktycy, pakul kraina viadzie vajnu».

«Viadoma ž, nielha prosta ŭklučyć hetuju krainu ŭ skład [Aljansu], bo tady nam daviadziecca kazać pra piaty artykuł (damovy ab NATA, kali napad na krainu — čalca NATA pryraŭnoŭvajecca da napadu na ŭvieś Aljans — «NN»). Heta niemahčyma, ale naša zaduma — pasłać sihnał ab tym, jak možna budzie dziejničać, kali vajna skončycca i ŭmovy buduć dazvalać», — dadaŭ jon.

Kamientary1

  • Žvir
    11.07.2023
    Z bazami śpiašacca nia treba, vynik rasiejskaj ahresii suprać Ukrainy pakaža, ci treba vydatkoŭvać hrošy na tyja bazy vakoł rasiejskich miežaŭ. U vypadku vajennaha sutyknieńnia NATO z Rasiejaj, Lijetuva budzie bufieram, z bazami, albo biaz ich.

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»5

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Usie naviny →
Usie naviny

Mikitu Miełkaziorava pakažuć u navahodnim kancercie «Biełsata»1

Hienierał-lejtenant Sarvaraŭ, padarvany ŭ aŭtamabili ŭ Maskvie, zahinuŭ11

Dva rasijskija źniščalniki byli źniščany padčas dyviersijnaj apieracyi na vajskovaj avijabazie pad Lipieckam — HUR

Učyniŭ samahubstva amierykanski akcior Džejms Rensan2

Haspadara taho samaha Muchtara ź sieryjała asudzili za palityku1

U Maskvie padarvany aŭtamabil. Papiarednie, u im byŭ hienierał-lejtenant Sarvaraŭ1

Tramp adklikaje 29 amierykanskich dypłamataŭ z zamiežnych pasolstvaŭ, u tym liku ź Jeŭropy

«My dasiahniem jaho abrańnia 48‑m prezidentam ZŠA». Udava i prychilniki Čarli Kirka padtrymali Džej Dzi Vensa2

Nieviadomyja raźbili partrety zahinułych kala budynka ambasady Biełarusi ŭ Vilni7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»5

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić