Hramadstva11

«Prykmietna schudnieŭ». Palitviazień Siarhiej Sparyš pračytaŭ u kałonii ŭ aryhinale «Zamak» Kafki

Namieśnik staršyni niezarehistravanaj partyi «Narodnaja hramada», paplečnik Mikoły Statkieviča adbyŭ u kałonii bolš za pałovu pryznačanaha sudom terminu.

Siarhiej Sparyš. Fota: «Radyjo Svaboda»

Izalatar, praca na ačystcy dratoŭ, samaadukacyja. Voś što było viadoma pra paplečnika Mikałaja Statkieviča, aktyvista «Narodnaj hramady» Siarhieja Sparyša, jaki jašče ŭ červieni 2020 hoda trapiŭ za kraty i praz hod apynuŭsia ŭ kałonii № 22 pad Ivacevičami, dzie adbyvaje pakarańnie ŭ 6 hadoŭ pazbaŭleńnia voli. Daśviedčanaja krynica raskazała «Svabodzie» pra źmieny ŭ žyćci viadomaha palitviaźnia za kratami.

«Pracavaŭ na abdzirańni dratoŭ, a ciapier vučycca na malara-tynkara», — paviedamiŭ surazmoŭca. Da źniavoleńnia Siarhiej Sparyš pracavaŭ zvarščykam na Mienskim zavodzie kołavych ciahačoŭ, kudy ŭładkavaŭsia, kali pakinuŭ kansiervatoryju. Tam jon vučyŭsia na kampazitara i napisaŭ simfoniju, ale rasčaravaŭsia ŭ muzycy i ŭładkavaŭsia na zavod. Kab być, jak jon kazaŭ, «bližej da narodu».

Pra ciapierašni nastroj Siarhieja krynica kaža hetak:

«Trymajecca, zastajecca ŭ dobrym humory, nastroj narmalny. Šmat čytaje i piša. Užo nie adzin hod piša vialikuju pracu pa historyi. Jašče praciahvaje vyvučać francuzskuju i ŭdaskanalvaje niamieckuju movu. Vynik dobry, kali mierkavać pa tym, što jon pračytaŭ «Zamak« Kafki na movie aryhinału, to-bok pa-niamiecku».

Pavodle krynicy, Siarhieju Sparyšu ŭdajecca pieradavać zamoŭlenyja knihi, choć «časam banderoli jamu nie vydajuć».

«Prykmietna schudnieŭ. Asabliva na zdaroŭje nie skardzicca, ale ŭ jaho prablemy z zubami, jakija tam vyrašyć składana. Jamu dachodziać praduktovyja pasyłki, tamu maje mahčymaść padsiłkavacca», — raskazała krynica.

Pavodle krynicy, suviaź ź Siarhiejem Sparyšom nierehularnaja.

«Byvaje, što doŭha niama zvankoŭ i listoŭ, ale potym maŭčańnie pieraryvajecca. Voś niadaŭna byŭ karotki zvanok».

Jašče da 2020 hoda aktyvista «Narodnaj hramady» Siarhieja Sparyša šmat razoŭ zatrymlivali na apazicyjnych akcyjach. Jaho zatrymali za paŭtara miesiaca da vybaraŭ, 25 červienia 2020 hoda.

U 2021 hodzie jaho sudzili pa tak zvanaj spravie telehram-kanała «Armija s narodom» i pryznali vinavatym pavodle troch artykułaŭ Kryminalnaha kodeksa, u tym liku 191-ha (pieraškoda ažyćciaŭleńniu vybarčych pravoŭ). Ahułam prysudzili šeść hadoŭ kałonii ŭzmocnienaha režymu.

Hety artykuł byŭ vystaŭleny aktyvistu za krytyčnyja vykazvańni ŭ adras staršyni Centrvybarkama Lidzii Jarmošynaj, jakuju šmat chto ličyć adkaznaj za falsifikacyi vybaraŭ u Biełarusi. Svajoj viny ni pa adnym z abvinavačańniaŭ Siarhiej Sparyš nie pryznaŭ. Biełaruskija pravaabaroncy pryznali Sparyša palitviaźniem.

Kamientary1

  • čytač
    23.11.2023
    Nu tak sabie čciva.

Ciapier čytajuć

Azaronki 1930-ch: jak skłaŭsia ich los14

Azaronki 1930-ch: jak skłaŭsia ich los

Usie naviny →
Usie naviny

PVK «Vahnier» pakidaje Mali3

Tom Kruz trapiŭ u Knihu rekordaŭ Hinesa za truk u apošnim filmie «Misija nievykanalnaja»

Vynachodnictva ŭ Biełarusi skaciłasia da šmathadovaha minimumu2

U Azierbajdžanie sudździa sprabavaŭ zhvałcić asła i pamior — novy fejk4

Ministr infarmacyi Markaŭ choča pastrožyć rehulavańnie rekłamy3

U Akademii navuk prydumali małočnuju harełku5

Biełarus zapuściŭ dabračynny fłešmob u padtrymku dziaŭčynki ź Biełastoka1

«Ja naviedaŭ samuju izalavanuju krainu Jeŭropy». Amierykanski błohier raskazaŭ, jak pryjazdžaŭ u Biełaruś u 2020-m i 2024-m5

Dačka Pucina žyvie ŭ Paryžy i pracuje ŭ halerei, dzie vystaŭlajuć antyvajennaje mastactva12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Azaronki 1930-ch: jak skłaŭsia ich los14

Azaronki 1930-ch: jak skłaŭsia ich los

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić