Kultura22

Čamu «Dziaŭčyna z žamčužnaj zavušnicaj» nastolki pryciahalnaja?

Navukoŭcy razhadali sakret taho, čamu ludzi nie mohuć advieści vačej ad šedeŭra Iahana Viermiejera.

«Dziaŭčyna z žamčužnaj zavušnicaj». Fota: Mario Carlini — Iguana Press / Getty Images

Karcina Iahana Viermiejera «Dziaŭčyna z žamčužnaj zavušnicaj», napisanaja ŭ XVII stahodździ, — adzin z samych viadomych i papularnych u śviecie šedeŭraŭ mastactva, jaki časta paraŭnoŭvajuć z «Mona Lizaj» Leanarda da Vinčy. Muziej Maŭrycchiojs u Haazie, dzie znachodzicca aryhinał tvora Viermiejera, zakazaŭ daśledavańnie, kab zrazumieć, čamu «Dziaŭčyna z žamčužnaj zavušnicaj» pryciahvaje tak šmat uvahi na fonie astatnich karcin u kalekcyi muzieja.

Jak piša navukovy časopis Phys.org, daśledčyki z dapamohaj najnoŭšych niejrabijałahičnych technałohij vyśvietlili, što pry prahladzie karciny Viermiejera ŭźnikaje ŭnikalnaja nieŭrałahičnaja reakcyja, jakuju jany nazvali «ŭstojlivaj cykličnaj uvahaj». Voka čałavieka aŭtamatyčna pieramiaščajecca pamiž tryma kropkami karciny: vokam dziaŭčyny, jaje rotam i samoj žamčužnaj zavušnicaj. Hety cykł za adzin ahlad paŭtarajecca niekalki razoŭ, što stvaraje efiekt doŭhaterminovaj uvahi.

Testy pravodzilisia z vykarystańniem trekiera pohladu, rytmu serca i pryłady dla adsočvańnia mazhavych chvalaŭ na 10 dabraachvotnikach, jakija hladzieli na aryhinał i kopiju «Dziaŭčyny z žamčužnaj zavušnicaj». Emacyjnaja reakcyja hledačoŭ na aryhinał u muziei była ŭ 10 razoŭ macniejšaja, čym na kopiju.

«Mozh reahuje na karcinu mocnaj aktyŭnaściu ŭ vobłaści, źviazanaj sa śviadomaściu i ŭśviedamleńniem ułasnaj identyčnaści. Na kopiju tvora padobnaj reakcyi ŭ ludziej nie było, što dla nas stała niečakanaściu. Heta daśledavańnie stała pieršym, u jakim vykarystoŭvalisia EEH i MRT dla vymiareńnia niejrałahičnaj reakcyi na tvory mastactva», — raskazali supracoŭniki navukova-daśledčaj kampanii Neurensics.

Martyna Hosielink, dyrektarka muzieja Maŭrycchiojs, adznačyła, što zvyčajna Iahan Viermiejer u svaich tvorach fakusavaŭ uvahu hledačoŭ tolki na adnoj kropcy, ale ŭ «Dziaŭčynie z žamčužnaj zavušnicaj» takich kropak akazałasia adrazu try, što robić pracu ŭnikalnaj.

Kamientary2

  • Axel Justas
    15.10.2024
    A čym na heta adkaža 'mastak' Kuźmič?
  • A
    15.10.2024
    Prosta dziaŭčyna pryhožaja plus u jaje chutska ŭ kolerach ukrainskaha ściaha - tamu i pryjemna hladzieć.

Ciapier čytajuć

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»32

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Usie naviny →
Usie naviny

Stała viadoma, za što hod tamu sudzili Volhu Bondaravu11

Iran staŭ bić pa adździaleńniach amierykanskich bankaŭ na Blizkim Uschodzie1

U Rečyckim rajonie źbirajucca źnieści prypynak z admietnaj mazaikaj2

«Žančyny śpiašajucca pa kaśmietyku, a ja — pa vudy». Miedsiastra ź Viciebska bolš za 15 hadoŭ zajmajecca rybałkaj1

U Čornym mory atakavali hrečaski tankier, jaki išoŭ u Rasiju2

U Dobrušskim rajonie ŭpaŭ čarhovy bieśpiłotnik. Ludzi čuli vybuchi2

Źjaviłasia VIDEA, jak vyhladaje načny Minsk z vyšyni ptušynaha palotu1

Dzivosnaje viartańnie. Jak u Alpach adradzili źnikłych ptušak1

«Ja dziakuju Bohu, što kraina, ź jakoj vy vajujecie, siońnia nie vorah Vienhryi». Orban adkazaŭ Viktaru Juščanku na jahony adkryty list19

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»32

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić