Pierad sustrečaj z Trampam Zialenski prakansultavaŭsia ź jeŭrapiejskimi lidarami
Prezident Ukrainy Uładzimir Zialenski paviedamiŭ, što pierad sustrečaj z Donaldam Trampam u Vašynhtonie abmiarkoŭvaŭ situacyju z šeraham jeŭrapiejskich lidaraŭ. Pavodle jaho słoŭ, meta hetych kansultacyj — uzhadnić pazicyi nakont miru i biaśpieki, piša «Jeŭrapiejskaja praŭda».

Zialenski padkreśliŭ, što hałoŭnaja zadača ciapier — damahčysia tryvałaha i nadziejnaha miru nie tolki dla Ukrainy, ale i dla ŭsioj Jeŭropy. Jon adznačyŭ, što ad Pucina nielha čakać spynieńnia ahresii pa dobraj voli, tamu nieabchodny sumiesny i nastojlivy cisk z boku ZŠA, Jeŭropy i ŭsich dziaržaŭ, jakija pavažajuć mižnarodny paradak.
U sustrečy z ukrainskim prezidentam u Vašynhtonie ŭdzielničali kiraŭniki Finlandyi, Vialikabrytanii, Italii, prezidentka Jeŭrakamisii i hienieralny sakratar NATA. Jany ŭzhadnili pazicyi pierad razmovaj Zialenskaha z Trampam, jakaja pryznačanaja na toj ža dzień.
Ukrainski lidar padkreśliŭ, što kraina hatovaja da sapraŭdnaha pieramirja i stvareńnia novaj sistemy biaśpieki. «Ukrainie patrebien mir», — padsumavaŭ jon.
Taksama raniej u hety samy dzień Zialenski sustreŭsia ŭ Vašynhtonie sa śpiecpradstaŭnikom Trampa Kitam Kiełaham.
Viadoma, što na pieramovach z amierykanskaha boku buduć piać čałaviek razam z Trampam, a z ukrainskaha — dvoje vysokapastaŭlenych čynoŭnikaŭ razam z prezidentam.
Tramp nazvaŭ krytykaŭ durniami i pachvaliŭ siabie za dziejnaść u «bardaku Rasija/Ukraina»
Džej Dzi Vens znoŭ budzie prysutničać pry razmovie Trampa ź Zialenskim. Ci nadzienie Zialenski halštuk?
Tramp ledź nie sarvaŭ pieramovy na Alascy praź niazhodu z Pucinym pa Danbasie
Praz sankcyi rasijskaj delehacyi daviałosia na Alascy apłačvać paliva dla samalotaŭ hatoŭkaj. A heta sotni tysiač dalaraŭ
Ciapier čytajuć
«Z tatam vyrašyli: naśpieŭ čas vučycca pa-biełarusku». Žančyna raskazała, jak u 80-ja hady jeździła za 20 kiłamietraŭ ad Minska dziela adukacyi na rodnaj movie

«Z tatam vyrašyli: naśpieŭ čas vučycca pa-biełarusku». Žančyna raskazała, jak u 80-ja hady jeździła za 20 kiłamietraŭ ad Minska dziela adukacyi na rodnaj movie
Źnikły Anatol Kotaŭ byŭ partnioram samaha vysokapastaŭlenaha biełaruskaha raźviedčyka, jaki pierajechaŭ u Polšču. Tut moža być kluč da razhadki jaho źniknieńnia

Kamientary