«Za moj košt katali niezrazumieła kaho». Biełaruska zaŭvažyła, što ź jaje polskaj karty śpisvajucca hrošy za čužyja pajezdki ŭ taksi pa Tbilisi
Minus 12 złotych za pajezdku ŭ taksi pa Tbilisi. Ubačyŭšy takoje apaviaščeńnie ŭ mabilnaj prahramie polskaha banka, Maryna (imia źmieniena) padumała, što adbyłasia pamyłka. Sama jana žyvie ŭ Biełastoku i ŭ Hruzii vielmi daŭno nie była. Ale nieŭzabavie akazałasia, što jana apłaciła jašče adnu pajezdku. Nie na žart spałochaŭšysia, biełaruska stała zmahacca ź nieviadomymi pasažyrami. Jana raskazała vydańniu Most, jak joj udałosia vyrašyć prablemu.

Spałochałasia, što ašukancy źviaduć 8 tysiač złotych
Kaliści Maryna sapraŭdy žyła ŭ Hruzii. Jana vyjechała tudy ź Biełarusi ŭ 2023 hodzie i praviała ŭ hetaj krainie try miesiacy. A paśla atrymała polskuju vizu i pierabrałasia ŭ Polšču.
U Hruzii ŭ jaje byŭ rachunak servisu taksi Bolt, pryviazany da hruzinskaha numara telefona. Paśla jana pamianiała numar telefona na polski.
Pieršaje apaviaščeńnie ad polskaha banka PKO Maryna praihnaravała. Ale praz paru hadzin nieviadomy znoŭ skarystaŭsia pasłuhami taksi ŭ Tbilisi. Hetym razam z rachunku Maryny śpisali kala 8 złotych.
«Suma nievialikaja, ale situacyja mianie naściarožyła. Jak ludzi ŭ Hruzii atrymali dostup da majho polskaha akaŭnta? — ździŭlajecca biełaruska. — Akramia taho, na maim rachunku lažała krychu bolš za 8 tysiač złotych. Ja spałochałasia, što kali ŭ ašukancaŭ jość dostup da maich akaŭntaŭ, jany źviaduć usiu sumu».
Kahości katali Davici i Artaša
U toj ža dzień Maryna źniała ŭsie hrošy z rachunku i źviazałasia sa słužbaj padtrymki Bolt. Apisała prablemu i pacikaviłasia, jak servis moh śpisać hrošy za pajezdki, jakija jana nie ździajśniała.
«Słužba padtrymki adkazvała vielmi pavolna — pa adnym paviedamleńni ŭ try-čatyry hadziny. Jany paprasili vysłać im vypisku ź internet-bankinhu, jakaja paćvierdziła b śpisańnie srodkaŭ. U jakaści jašče adnaho dokazu ja prykłała im listy (paviedamleńni ad servisu Bolt. — Zaŭv. Most), jakija atrymlivała na elektronnuju poštu. Tam było vidać, što za moj košt kiroŭcy Davici i Artaša katali niezrazumieła kaho pa Tbilisi».
Chtości zakazaŭ u Hruzii taksi — i paniziŭ rejtynh realnamu ŭładalniku akaŭnta
Pakul Maryna čakała adkaz ad słužby padtrymki, jana raskazała pra toje, što zdaryłasia, svaim znajomym. Akazałasia, prablema nie takaja ŭžo i redkaja.
«U majho siabra karta litoŭskaha banka. Adnojčy ź jaje śpisali hrošy, tamu što chtości, znoŭ-taki ŭ Hruzii, zakazaŭ Bolt — bolš za toje, paśla pajezdki va ŭładalnika akaŭnta paniziŭsia rejtynh. Siabar paraiŭ adviazać numar ad servisu i tym samym vyrašyć prablemu», — raskazvaje Maryna.
Ale joj taki varyjant zdaŭsia nieefiektyŭnym. Maryna nie razumieła, jakaja suviaź pamiž polskim numaram i śpisańniem srodkaŭ ź jaje polskaj karty.
«Napeŭna, prablema albo z samim servisam Bolt, albo z uciečkaj danych majoj karty», — razvažaje jana.
Tady biełaruska pačała šukać u internecie infarmacyju pra padobnyja vypadki i pra toje, jak uładalniki kartaŭ spraŭlalisia z prablemaj.
Bolš za ŭsio historyj było źviazana ź litoŭskimi bankami — ich klijenty skardzilisia, što servisy taksi śpisvajuć hrošy za pajezdki, jakich jany nie ździajśniali. Słužba padtrymki ničym im tołkam nie dapamahała, a ŭ palicyi raili zabłakavać kartu.
«Niejki hruzin znoŭ zachacieŭ prakacicca pa Tbilisi»
Maryna spačatku nie chacieła błakavać kartu — usio jašče spadziavałasia, što śpisańni bolš nie paŭtoracca.
«U internet-bankinhu PKO ja pastaviła limity na praviadzieńnie anłajn-apieracyj, a ŭ prahramie Bolt uklučyła dvuchetapnuju vieryfikacyju. Zdavałasia, ja siabie zaścierahła. Ale praz dva dni niejki hruzin znoŭ zachacieŭ prakacicca pa Tbilisi. Praŭda, u jaho heta nie vyjšła — spracavali ŭstanoŭlenyja limity. Nieviadomy sprabavaŭ vyklikać taksi niekalki razoŭ», — kaža Maryna.
Choć hetym razam abyšłosia biez strat, dziaŭčyna spałochałasia. Jana pajšła ŭ bank, kab razabracca.
«Kartu mahli dzieści adskanavać»
U PKO nie zmahli vyśvietlić, jak nieviadomyja atrymali dostup da jaje karty. Ale vykazali zdahadku, što kartu «mahli dzieści adskanavać».
U Maryny inšaje mierkavańnie.
«Ja amal nikoli nie karystajusia fizičnaj kartaj — płaču Apple Pay. Tamu ŭ viersiju sa «skanavańniem» karty vieru ź ciažkaściu. Hrašu na toje, što padklučałasia da haradskich nieabaronienych sietak Wi-Fi i raspłačvałasia kartaj na markietpłejsach. Vierahodna, uciečka danych mahła adbycca praz heta», — miarkuje dziaŭčyna.
U banku joj skazali terminova błakavać kartu i vypuścić novuju da taho ž rachunku. Praź piać dzion Marynie pryjšła novaja kartka — pakul padazronych śpisańniaŭ nie adbyvałasia.
«Kali staraja kartka ŭžo była zabłakavanaja, Bolt paprasiŭ acanić, na jakim uzroŭni mnie była akazanaja padtrymka. Pastaviła adzinku», — nie chavaje emocyj Maryna.
«Adklučylisia mazhi, ja prosta biehła za aŭtamabilem». U Minsku taksi ledź nie źviezła niemaŭla
U Vialikabrytanii praz try hady zapuściać pieršuju sietku aerataksi
Śpiavak Alaksiej Chlastoŭ raskazaŭ, ci možna ŭ taksi zamović, kab pryjechaŭ mienavita jon
Taksi ad A1 stała pracavać jašče ŭ adnym horadzie
Ciapier čytajuć
«Kab Biełaruś nie addali Pucinu ŭ jakaści suciašalnaha pryza». Cichanoŭskaja zaklikaje ŭklučyć biełaruskaje pytańnie ŭ mirnyja pieramovy Ukrainy i Rasii
Kamientary
1) niechta źmianiŭ jak rejtynh u prahramie Bolt;
2) Bolt viedaje jaje elektronnuju poštu i adsyłaje joj paviedamleńni ab pajezdkach.
Toje, što pastaviła dvuchetapnuju vieryfikacyju, mahło jašče nie paŭpłyvać na karystalnika ŭ Hruzii, u jakoha prahrama ŭžo staić na telefonie.
Varyjanty:
1) Niechta ŭ Hruzii kupiŭ jaje były telefonny numar i zajšoŭ u Bolt pa sms. Heta adbyłosia jašče da taho, jak jana źmianiła numar u Bolt na polski.
2) U Bolt moža być pamyłka, jakaja dazvalaje zachodzić pa staromu numaru akaŭnta, choć jon užo i źmienieny.
3) Była ŭciečka danych akaŭntaŭ Bolt.
Hetaja pryviazka da telefonaŭ ničoha dobraha nie niasie.
Pry źmienie numara dumajcie pra pieranos abo vydaleńnie danych z usich servisaŭ, jakija byli da jaho pryviazany. Pry adsutnaści 2 faktaru novy ŭładalnik numara adnavić dostup da vašych danych praz sms.