Son ci fizičnyja praktykavańni: što važniej, kali nie chapaje času na ŭsio?
U idealnym śviecie naš hrafik vyhladaŭ by tak: adboj a 22:00, paŭnavartasny vaśmihadzinny son, a zatym — ranišniaja treniroŭka, jakaja zaradžaje enierhijaj da pačatku pracoŭnaha dnia. Ale realnaść unosić svaje karektyvy. Čamu ž addać pieravahu — snu ci fizičnym praktykavańniam, kab nasamreč paspryjać bolš zdarovamu ładu žyćcia?

Navukoŭcy niadaŭna vyrašyli znajści adkaz mienavita na hetaje pytańnie. U maštabnym daśledavańni, na jakoje źviartaje ŭvahu vydańnie IFL Science, byli praanalizavany źviestki bolš čym 70 000 udzielnikaŭ (sumarna heta bolš za 28 miljonaŭ dzion nazirańniaŭ).
Vyniki akazalisia nie samymi suciašalnymi, ale pradkazalnymi: mienš za 13% ludziej zdolnyja adnačasova vykonvać rekamiendavanyja normy i pa śnie, i pa fizičnaj aktyŭnaści. Heta pakazvaje, nakolki ciažka sučasnamu čałavieku bałansavać pamiž adpačynkam i sportam.
Samaje cikavaje ŭ daśledavańni — heta toje, jak adzin pakazčyk upłyvaje na druhi. Vyśvietliłasia, što suviaź tut nie simietryčnaja. Kali ludzi rabili bolš za 7000 krokaŭ u dzień, heta zusim nie aznačała, što ŭnačy jany lepš spali. Ale kali ludzi vysypalisia (spali bolš za 7 hadzin), heta značna pavialičvała šancy na toje, što nastupny dzień jany praviaduć bolš fizična aktyŭna.
«My vyjavili, što jakasny načny adpačynak litaralna prahramuje vas na bolš aktyŭny dzień. Ludzi, jakija dobra spali, ruchalisia bolš, a voś lišnija kroki nie palapšali son. Heta padkreślivaje, što mienavita son źjaŭlajecca pieršasnym faktaram», — tłumačyć saaŭtar daśledavańnia Džoš Fitan.
Daśledčyki adznačyli jašče adzin važny niuans. Reč nie tolki ŭ tym, kolki hadzin vy praviedziacie ŭ łožku. Najlepšyja vyniki ŭ sporcie pakazvali tyja, chto spaŭ efiektyŭna — heta značyć, mienš varočaŭsia i mieŭ hłyboki son. Mienavita jakaść snu (navat kali heta 6—7 hadzin, a nie 8) stała klučom da stabilnych trenirovak.
Vysnovy: nie hvałtujcie siabie
Napiaredadni Novaha hoda mnohija z nas abiacajuć sabie pačać «novaje žyćcio» i ŭstavać a 5‑j ranicy, kab vyjści na prabiežku, niahledziačy ni na što. Adnak navukoŭcy rajać nie śpiašacca.
Kali vy nie vyspalisia, prymusovaja treniroŭka moža prynieści mienš karyści, čym dadatkovaja hadzina adpačynku. Aŭtary daśledavańnia śćviardžajuć: kab viarnucca ŭ zdarovy rytm, pačynać treba mienavita sa snu.
«Pryjarytet snu moža być najbolš efiektyŭnym sposabam pavysić vašu enierhiju, matyvacyju i zdolnaść ruchacca. Prostyja źmieny, takija jak admova ad hadžetaŭ pierad snom, režym dnia i spakojnaja abstanoŭka ŭ spalni, mohuć źmianić usio. Son — heta nie pasiŭny stan, a aktyŭny ŭkład u vaša zdarovaje žyćcio», — padsumoŭvaje viadučy aŭtar daśledavańnia prafiesar Deni Ekiert.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ
Kamientary