Statkievič: U 1917 hodzie pryncyp «Vojna do pobiednoho kanca» ŭžo pryvioŭ Rasiju da nacyjanalnaj katastrofy
Rasijskaje hramadstva, aśleplenaje falšyvymi mitami pra vielič i słavu, abiraje praciah vajny. Za vieru ŭ vydumanyja mity rasijanam daviadziecca zapłacić — jany znoŭ viaduć krainu da katastrafičnaha finału, piša Mikoła Statkievič.

Ja ŭžo pisaŭ pra mahčymyja varyjanty praciahu Rasijaj vajny suprać Ukrainy.
Na žal, u mianie mała sumnievaŭ, što vajna budzie praciahvacca pry padtrymcy bolšaści rasijskaha hramadstva, jakaja nie bačyć inšaha varyjantu jaje zaviaršeńnia, akramia jak pieramohaj RF, ci tym, što možna było b abjavić takoj pieramohaj.
Heta bolšaść, vychavanaja na prydumanych histaryčnych mitach, važniejšaj kaštoŭnaściu i padstavaj dla ŭłasnaj samapavahi ličyć mit pra zaŭsiodnyja «vielič i słavu» Rasii. Ale dziŭnyja ŭkraincy čamuści nijak nie dajuć Rasii atrymać «naturalnuju» dla jaje pieramohu, što stvaraje dysanans u mazhach hetaj rasijskaj bolšaści pamiž zapisanymi ŭ ich histaryčnymi mitami i zusim inšaj realnaściu vajny.
Raźvitacca z hetymi mitami im ciažka, bo inšaj nahody niečym hanarycca ŭ ichnim žyćci bolš niama.
Tamu vajna budzie praciahvacca, pakul strach ułasnaj śmierci ci hora ad śmierci blizkich, choład i niastača pieraadolejuć pryciahalnaść falšyvych mitaŭ.
Zakładnikami štučnych histaryčnych stereatypaŭ stalisia i tyja, chto śviadoma ŭkaraniaŭ ich u hramadskuju śviadomaść — kiraŭnictva rasijskaj dziaržavy. Zaraz jano nie moža pajści navat na vidavočna racyjanalnyja kampramisy biez ryzyki sutyknucca z hramadskim abureńniem. Tamu Kreml praciahvaje vajnu i, niahledziačy na realnuju situacyju na froncie, šukaje varyjanty dasiahnieńnia pieramohi ŭ joj.
U 1917 hodzie pryncyp «Vojna do pobiednoho kanca» ŭžo pryvioŭ Rasiju da nacyjanalnaj katastrofy, a jaje kiroŭnyja elity da trahičnaha asabistaha finału.
Treba vučyć uroki sapraŭdnaj historyi, a nie prydumoŭvać sabie inšuju.
Kamientary