Litaratura1313

Kachańni Karatkieviča

Piša Andrej Dyńko.

Niadaŭna prajšła infarmacyja, što maskoŭskaja siamja pieradała va ŭłasnaść dziaržavie kalekcyju mastactva koštam da dvuch miljardaŭ dalaraŭ.
Dva miljardy — heta, mahčyma, miedyjnaje pierabolšvańnie. Ale jano adlustroŭvaje pamier kalekcyi: bolš za tysiaču pradmietaŭ, siarod ich Rubens, Mikiełandžeła, da Vinčy. (Nie ździŭlusia, kali ŭ adnoj z takich maskoŭskich kalekcyj lažyć i Kryž Jefrasińni.)
Dyk voś, Nina Moleva — heta było rańniaje kachańnie Karatkieviča.
Karatkievič tady vučyŭsia ŭ Litinstytucie, Moleva tam vykładała historyju mastactva. I akurat pra žančyn Karatkieviča piša ŭ svajoj knizie małady daśledčyk Dzianis Marcinovič.

Moleva była nadta chvoraj u tyja časy, nadta chvoraj. Ź jaje słovaŭ Karatkievič piša, što daktary dajuć joj usiaho hod žyćcia.
Jaje navat adpravili na apieracyju ŭ Vienie. Možna sabie ŭjavić, kim tre było być, kab ciabie, savieckaha hramadzianina, adpravili rabić apieracyju ŭ kapitalistyčnaj krainie. Heta moh być abo niejmavierna ščaślivy čałaviek, abo čałaviek z dvajnym dnom. I voś takaja žančyna stała ramantyčnym zachapleńniem piśmieńnika.

Ciažka sabie ŭjavić u tahačasnaj Biełarusi, splundravanaj zavajoŭnikami, voś takuju kalekcyju, jak u toj, słovami Karatkieviča, «cudoŭnaj maskoŭskaj kvatery u rajonie płoščy Majakoŭskaha».

Karatkieviču tady było 29 (Molevaj — 31).
Zdajecca, bolš ujaviŭ sabie toje kachańnie, nadumaŭ sabie jaho, čym jano raźviłasia ŭ rečaisnaści. Ale pieražyŭ jon hetaje karotkaje kachańnie nastolki hłyboka, što jano pakłałasia na papieru ŭ hienijalnym ramanie «Leanidy nie viernucca na ziamlu» (praz cenzuru vyjdzie z druku pad nazvaj «Nielha zabyć», bo SSSRam kiravaŭ Leanid). Ujaŭlenaje kachańnie naradziła realnych piersanažaŭ.

Nadta chvoraj była i inšaja žančyna, inšaje vialikaje ramantyčnaje zachapleńnie Karatkieviča — Naveła Matviejeva. I voś, abiedźvie hetyja chvoryja žančyny, jak niaredka toje zdarajecca, pieražyli Karatkieviča voś užo na 29 hadoŭ, i daj boh im zdaroŭja.

Marcinovič nie pahavaryŭ ź imi — a škada. Navat kali b jany mała praŭdy raskazali, heta ŭsio byŭ by cikavy adbitak lusterka ŭ lusterku.

Pabačyć tyja ramany vačyma inšaha boku dało b cikavy histaryčny i psichałahičny materyjał.

Karatkieviču, jak i Bahdanoviču, «pašancavała». Jak Bahdanovič nie trapiŭ u bieznadziejny saviecki niabyt, tak i Karatkieviču nie było nakanavana zabyćcio ŭ łukašenkaŭskija časy.
Bahdanovič pamior pierad samaj Kastryčnickaj revalucyjaj i tamu nie paśpieŭ zaplamić siabie ŭ kontrrevalucyjnaj, buržuazna-nacyjanalistyčnaj, antysavieckaj dziejnaści. Tak i Karatkievič pamior napiaredadni vialikich pieramien. U mianie niama sumnievaŭ, što Bahdanovič zaniaŭ by paśla 1917-ha pazicyju praviej ad Kupały, Hareckaha j Haruna i tamu jaho, jak Haruna ci Hareckaha, na dziesiacihodździ schavalisia b ad čytača. Tak i Karatkievič, kab dažyŭ jon da časoŭ dyktatury, nie tolki natchniaŭ by piatuju kałonu na aktyŭnyja dziejańni, skiravanyja na destabilizacyju sacyjalna-ekanamičnaha ładu, a i sam braŭ by čynny ŭdzieł u «biasčynstvach apazicyi». Užo ž by Karatkievič znajšoŭ miesca i čas, kab uvalić smačny padsračnik tamu, chto, na patrebu haspadaram siońniašniaha žyćcia, ablivaje brudam čałavieka, jaki pajšoŭ na ešafot, kab čałaviectva stała bližejšym da ščaścia na vyšyniu jašče adnoj mahiły.

Karatkievič byŭ jarkim charaktaram.

Adnak, viadoma, jahony los, jak i los Bahdanoviča, byŭ daloka nie ščaślivym.
Słaboje zdaroŭje rana źviało abodvuch u mahiłu. I hetaja jaskravaść, hety vybuchovy tempieramient, i hetaje zdaroŭje ŭpłyvała na jahonyja kachańni. A kachańni — na tvorčaść.

Žančyny, chaj sabie słaba apisanyja — i niama fatahrafij, a jak bieź ich ujavić sabie ich, adčuć niuansy taho typu, jaki pryvablivaŭ piśmieńnika, — paŭstajuć pierad nami, pryčym u supastaŭleńni z vypisanymi na ich pratatypach piersanažami realnych knih. Čaho brakuje knizie? Palityčnaha kantekstu, sacyjalnaha i psichałahičnaha analizu, fonu času.

Naprykład, nie zhadvajecca ŭ knizie, što ŭ Karatkieviča była takaja asablivaść arhanizma — nie rasła barada.
Heta nie mahło nie ŭpłyvać na jaho samaŭsprymańnie, na jahony psichałahičny profil, a praz toje — i na ramantyčnaje žyćcio. Było b cikava, kab aŭtar nie abmiažoŭvaŭsia litaraturnym upłyvam zakachanaściaŭ.

Ukrainski historyk Jarasłaŭ Hrycak napisaŭ zachaplalnuju bijahrafiju ŭkrainskaha kłasika Ivana Franka «Prarok u svajoj ajčynie: Franko dy jahonaja supolnaść (1856–1886)».
U joj jon pakazaŭ čas, u jakim farmavaŭsia hety intelektualny lidar, a taksama ŭpłyŭ praroka na svaju ajčynu. Heta bliskučaja bijahrafija,
i Karatkievič, dyj Kupała, Bykaŭ jašče čakajuć svajho aŭtara, jaki b apisaŭ, jak hienij źmianiaje ludziej vakoł siabie i svaju radzimu jak cełaje.
Takija knihi, jak Marcinovičava, dadajuć drabnicy viedy dla taho, chto voźmiecca za vialikuju knihu-bijahrafiju Karatkieviča. Moža być, heta budzie sam Dzianis Marcinovič?

* * *

Dzianis Marcinovič. «Donžuanski śpis» Karatkieviča. — Minsk: Čatyry čverci, 2012.

Kamientary13

Ciapier čytajuć

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha37

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha

Usie naviny →
Usie naviny

U Smalavičach apošnim časam daŭka śmiardzić hnojem. A čamu?5

37‑hadovaha budaŭnika z Bresta asudzili pa dvuch ciažkich palityčnych artykułach2

U navička NBA z top-30 drafta baćka — biełarus: vyras u halečy, dziela raźvićcia syna pradaŭ matacykł2

Biełarusam stanie składaniej uładkavacca kiroŭcam busa ŭ Jeŭrasajuzie, dyj samich prapanoŭ stanie mienš. Voś u čym prablema1

U dačynieńni da Ursuły fon der Lajen raspačata rasśledavańnie z-za sakretnaha čata ź Zialenskim i jeŭrapiejskimi lidarami4

U Homieli padčas bojki chłopcu mylicaj złamali nos. Šram na tvary budzie ŭsio žyćcio1

Vyznačyłasia pieršaja para, što zhulaje pamiž saboj u płej-of na mundyjali

«Za adzin prajekt adnych uznaharodzili, a mianie pazbavili lhoty». Abituryjent BDUIR paskardziŭsia na rašeńnie Minadukacyi1

«Lutaja, abraźlivaja krytyka ŭsiaho biełaruskaha. Ale ź minułaha ŭ budučyniu niemahčyma prajści mima sučasnaści». Nasievič hruntoŭna adkazaŭ Alesiu Biełamu136

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha37

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić