«ES hatovy dapamahčy dyjałohu i reformam va Ukrainie». A Biełaruś taksama nie zabylisia
Łakmusavaj papierkaj mahčymaściaŭ Jeŭropy adnosna krain Uschodniaha Partniorstva stanuć dziejańni ES va Ukrainie
Jeŭrapiejski Sajuz razam ź inšymi krainami i mižnarodnymi instytutami hatovy dapamahčy Ukrainie ŭ naładžvańni dyjałohu dla vychadu z palityčnaha kryzisu, a taksama praviadzieńniu ekanamičnych reformaŭ. Jak pieradajuć infarmahienctvy, pra heta zajaviła Viarchoŭny pradstaŭnik ES pa zamiežnaj palitycy i palitycy biaśpieki Ketryn Eštan pierad pačatkam pasiadžeńnia Savieta ES na ŭzroŭni ministraŭ zamiežnych spraŭ, na jakim jana staršyniuje. Pasiedžańnie pryśviečanaje kryzisu va Ukrainie i budučyni prahramy «Uschodniaje partniorstva».
«My hatovyja padtrymać praces dyjałohu. Vielmi važna pasprabavać pakłaści kaniec hetaj situacyi tam, i my zastajemsia hatovymi dapamahčy reformam, jakija pavinny być praviedzienyja z našaj ekanamičnaj padtrymkaj», — skazała Eštan.
«My zastajemsia ŭ kantakcie z mnohimi inšymi krainami i instytutami pa hetym pytańni», — dadała jana.
Napiaredadni pasiadžeńnia Šviecyja padrychtavała dakumient pad zahałoŭkam «20 punktaŭ pra Uschodniaje Partniorstva paśla Vilni». Pad im padpisalisia 12 krain Jeŭrasajuza, u tym liku Polšča, Niamieččyna i Brytanija.
U im utrymlivajecca zaklik da Małdovy i Hruzii padpisać pakty ź ES da žniŭnia. Čakańni ad Ukrainy i Biełarusi mienšyja.
U dakumiencie taksama prapanujecca, kab Jeŭrasajuz padrychtavaŭsia da novych vystupaŭ Rasii kštałtu handlovych embarha, abmiežavańniaŭ dla mihrantaŭ, eskałacyi zaciažnych kanfliktaŭ unutry dziaržavaŭ-»pieradavikoŭ» jeŭraintehracyi.
Dakumient taksama prapanuje najmać pijar-ekśpiertaŭ, kab adazvać na prahramy dezinfarmacyi z boku Rasii.
Havorka idzie i pra pavieličeńnie prahram dapamohi tym krainam, jakija buduć aktyŭna zbližacca ź ES.
Inšy dakumient byŭ padrychtavany Polščaj. U im idzie havorka pra raźmierkavańnie finansaŭ ES, pryznačanych dla krain Uschodniaha Partniorstva.
U im taksama havorycca pra pavieličeńnie finansavańnia. Hrošy dla Hruzii i Małdovy płanujecca pryjarytetna nakiroŭvać na raźvićcio sielskaj haspadarki i vioski.
U «represiŭnych dziaržavach», u svaju čarhu, dapamoha pavinna być skiravana na hramadzianskuju supolnaść, studenctva i mienšaści.
Ni adzin, ni druhi dakumient, adnak, nie ŭzhadvajuć ab pierśpiektyvie paŭnapraŭnaha siabroŭstva krain Uschodniaha Partniorstva ŭ Jeŭrasajuzie.
Sankcyj suprać kiraŭnictva Ukrainy ŭ paradku dnia pasiedžańnia ŭ Bruseli taksama niama.
Što da Biełarusi, to šviedski dakumient praduhledžvaje, kab, šlacham «niefarmalnych kantaktaŭ» ź Minskam, «vykarystoŭvajučy» fakt praviadzieńnia Čempijanatu śvietu pa chakiei ŭ Minsku, padšturchoŭvać biełaruskija ŭłady da «pazityŭnych krokaŭ adnosna palitviaźniaŭ».
Łakmusavaj papierkaj mahčymaściaŭ Jeŭropy adnosna krain Uschodniaha Partniorstva stanuć, biezumoŭna, dziejańni ES va Ukrainie.
Pasiŭnaść Jeŭrasajuza dazvoliła Rasii sarvać padpisańnie Damovy pra asacyjacyju z Ukrainaj. Nad Dniaprom zaciahnuŭsia ekanamičny i palityčny kryzis. Da aktyŭnych dziejańniaŭ Jeŭropu zaklikaje i ZŠA. Pamočnica dziaržsakratara ZŠA navat mocnymi słovami adhuknułasia pra mlavaść jeŭrapiejcaŭ.
Jeŭrasajuz patrabuje ad Janukoviča palityčnych sastupak uzamien za finansavuju dapamohu. Adnak zastajecca pytańniem, kolki hrošaj Jeŭrasajuz maje.
Bruselskaja hazieta EUobserver piša sa spasyłkaj na svaje krynicy, što ŭkrainskaja apazicyja prosić navat $35 miljardaŭ, jakija administravaŭ by Jeŭrapiejski bank rekanstrukcyi i raźvićcia, pa madeli jeŭratrojek, što kantralujuć finansavaje azdaraŭleńnie Hrecyi i Partuhalii.
Ale, piša hazieta, adzin z ukrainskich dypłamataŭ nazvaŭ ličbu «nierealistyčnaj».
Na sustrečy Janukoviča z Eštan u Kijevie havorka išła tolki pra $15 miljardaŭ ad MVF i and €610 młn makrafinansavaj dapamohi ad Jeŭrasajuza.
Na minułym tydni Ketryn Eštan zajaviła Wall Street Journal, što ES i ZŠA razam pracujuć nad novym «Ukrainskim płanam», što ŭzmocniła čakańni.
Kamientary