Hramadstva66

Biełarusy raskazali pra siamiejny biudžet i vydatki na ipateku ŭ Polščy

Hanna (imia źmienienaje) žyvie ŭ Polščy, pracuje ŭ adździele kadraŭ i dapamahaje zamiežnikam z pracaŭładkavańniem u hetaj krainie. Miesiačny biudžet jaje siamji składaje kala 14 tys. złotych (kala $3700). Niadaŭna biełarusy nabyli ŭłasnaje žyllo — ciapier vypłačvajuć ipateku. Hanna raskazała MOST, na što chapaje zaroblenych hrošaj.

Zdymak nosić ilustracyjny charaktar. Fota: vecteezy.com

U Biełarusi Hanna šmat hadoŭ pracavała ŭ adździele kadraŭ. Pierajechaŭšy ŭ Polšču, jana amal adrazu zarehistravała IP i pačała dapamahać zamiežnikam z pracaŭładkavańniem. Taksama žančyna pastupiła va ŭniviersitet i atrymała dypłom bakałaŭra pa napramku «kiravańnie čałaviečym kapitałam».

Na pačatku hetaha hoda Hańnie prapanavali miesca ŭ adździele kadraŭ — i jana pahadziłasia, vyrašyŭšy sumiaščać pracu pa najmie z pryvatnaj dziejnaściu.

Za poŭnuju staŭku Hanna atrymlivaje 5 tys. złotych ($1317) na miesiac. Dachod ad pradprymalnickaj dziejnaści ciapier niepastajanny. U siarednim IP prynosić dadatkova 1,5—2 tys. złotych ($395—527) na miesiac.

Siamiejny biudžet u Hanny z mužam supolny. Mužčyna zarablaje na miesiac kala 6,5 tys. złotych ($1712).

Akramia taho, siamja štomiesiac atrymlivaje dapamohu na dačku sumaj 800 złotych ($211).

Takim čynam, sukupny dachod siamji składaje kala 14 tys. złotych ($3 687) na miesiac.

Vydatki

  • Ipateka, kamunalnyja pasłuhi i ramont — 4 100 złotych ($1 080).
  • Inšyja vydatki, źviazanyja z kuplaj kvatery, — kala 3,5 tys. złotych ($922).
  • Charčavańnie i bytavaja chimija — kala 3 tys. złotych ($790).
  • Transpart — 380 złotych ($100).
  • Dohlad siabie i zdaroŭje — 1 010 złotych ($266).
  • Adzieńnie i abutak — 200 złotych ($53).
  • Škoła i zachapleńni dački — 760 złotych ($200).
  • Zabavy — 1 tys. złotych ($263).
  • Inšyja vydatki — 120 złotych ($32).

Kvatera

Siamja Hanny žyvie va ŭłasnaj kvatery, nabytaj zusim niadaŭna ŭ ipateku.

— Stareńkaje druhasnaje žyllo ŭ stareńkim domie. 50 kvadratnych mietraŭ, try pakoi, — apisvaje Hanna.

Štomiesiačny płaciež za ipateku składaje 2 tys. złotych ($527). Jašče 1 100 złotych ($290) idzie na apłatu kamunalnych pasłuh. Vysoki košt Hanna źviazvaje jakraz z tym, što kvatera znachodzicca ŭ starym domie.

Za internet siamja pakul nie płacić. Pry jaho padklučeńni pieršyja šeść miesiacaŭ jon biaspłatny. Paśla zakančeńnia hetaha času treba budzie płacić 70 złotych ($18).

Kožny miesiac Hanna z mužam imknucca vydzialać kala 1 tys. złotych ($263) na ramont.

— Pieraroblivajem patrochu pad siabie, — kaža biełaruska. — Adrazu jak zajechali — pamianiali padłohu ŭ vitalni, potym adšlifavali aŭtentyčnuju padłohu ŭ zali — zrabili jaje bolš sučasnaj. Farbavali ścieny.

Charčavańnie

Hanna nikoli nie viała strohi ŭlik vydatkaŭ na pradukty. Usie siamiejniki biaruć u kramach toje, što chočuć, ni ŭ čym sabie nie admaŭlajučy.

— Pajeści my lubim, — uśmichajecca žančyna.

Prykładna raz na tydzień siamja vybirajecca paabiedać pa-za domam.

— Možam vyjści na špacyr — i zavitać na abied u bar mlečny (farmat niedarahich kaviarniaŭ. — Zaŭv. MOST). Tam za traich vychodzić prykładna 80 złotych ($21), — raskazvaje Hanna. — A byvaje, chodzim u piceryju, restaran ci kaviarniu. Apošni raz płacili 125 złotych ($33).

Ahułam na pradukty, pachody ŭ kaviarniu i restarany, a taksama bytavuju chimiju, jakuju kuplajuć zaadno z praduktami, siamja tracić kala 3 tys. złotych ($790) na miesiac.

Transpart

U siamji jość aŭtamabil, jakim u asnoŭnym karystajecca muž Hanny: kožny dzień jon jeździć na im na pracu. Pa patrebie mašynu taksama vykarystoŭvajuć dla siamiejnych pajezdak.

Poŭny bak zapraŭlajuć raz na miesiac. Na paliva idzie kala 300 złotych ($79).

Hanna i dačka rehularna karystajucca hramadskim transpartam. Dla dziaŭčynki-školnicy prajezd biaspłatny.

— Ja žyvu niedaloka ad pracy. Na aŭtobusie dabirajusia ranicaj, a paśla pracy idu pieššu, kali dobraje nadvorje, — kaža jana. — Prajezd abychodzicca prykładna na 80 złotych ($21) za miesiac.

Dohlad za saboj i zdaroŭje

Štomiesiac Hanna z dačkoj robiać manikiur. Na dvaich jon kaštuje 150 złotych ($39).

Dadatkova siamja rehularna kuplaje kaśmietyku: śpiecyjalnyja dermatałahičnyja šampuni, a taksama kremy dla tvaru i toniki. Na hetyja srodki idzie kala 300 złotych ($79) na miesiac.

Raz na try miesiacy Hanna naviedvaje sałon pryhažości, dzie robić stryžku i farbavańnie vałasoŭ. Heta abychodzicca na 300 złotych ($79). Muž žančyny chodzić da cyrulnika štomiesiac i płacić za stryžku 60 złotych ($16).

Akramia taho, siamja apłačvaje pašyrany miedycynski pakiet koštam 250 złotych ($66) za miesiac, a taksama spartyŭny abaniemient — jašče 150 złotych ($39).

Vopratka i abutak

Vopratku i abutak siamja kuplaje pa miery patreby, ale jana ŭźnikaje amal kožny miesiac. U siarednim na heta idzie 200 złotych ($53).

— Prosta pieraborliva hladzim u šafu i praviarajem, što nam treba abnavić. U adnym miesiacy kuplajem adnamu, u nastupnym — inšamu, — kaža Hanna. — Usio vielmi dastupna. Niama takoha, jak u Biełarusi, što treba płanavać biudžet, kab štości sabie kupić.

Škoła i zachapleńni dački

Dačka Hanny zajmajecca tenisam dvojčy na tydzień. Zaniatki kaštujuć 280 złotych ($74) za miesiac. Jašče stolki ž baćki płaciać za kursy malavańnia.

Charčavańnie ŭ škole abychodzicca siamji na 100 złotych ($26). Dziaŭčynka taksama časam jeździć u pajezdki z kłasam.

— Byvaje 50 złotych ($13), a byvaje i 800 ($211) za miesiac, — aceńvaje Hanna hety artykuł vydatkaŭ. — Dumaju, kali brać u siarednim, to heta minimum 100 złotych ($26).

Zabavy

U ciopły čas hoda, kali dazvalaje nadvorje, siamja addaje pieravahu bavić volny čas na prahułkach abo katacca na viełasipiedach.

Časam jany vybirajucca ŭ kino. Taki pachod zvyčajna abychodzicca prykładna na 100 złotych ($26) — heta kvitki i papkorn.

Akramia taho, siamja imkniecca rehularna padarožničać: jeździć u susiednija harady i ŭ bolš praciahłyja pajezdki na vychodnyja. Sumy atrymlivajucca roznyja, ale heta zaŭsiody minimum 1 tys. złotych ($263): dzieści bolš davodzicca tracić na kvitki, a dzieści — na pražyvańnie.

— Voś niadaŭna jeździli na sustreču ź siabrami, spynialisia ŭ hateli. Za kvitki ŭ abodva baki zapłacili 400 złotych ($105), a za noč u hateli — 600 ($158), — uspaminaje biełaruska.

Inšyja vydatki

Dadatkovych vydatkaŭ, akramia mabilnaj suviazi, u siamji praktyčna niama. Za telefonnuju suviaź kožny siamiejnik płacić pa 35 złotych ($9) za miesiac. Akramia taho, Hanna asobna apłačvaje pracoŭny numar — heta jašče 15 złotych ($4) štomiesiac.

Hanna kaža, što ŭsio, što ŭdavałasia adkładvać u apošnija miesiacy, całkam išło na patreby, źviazanyja z kuplaj kvatery.

Kamientary6

  • Eto vsie koniečno zamiečatielno
    26.07.2026
    No hdie fond niepriedvidiennych raschodov? Kubyška?
  • Torhujut biełarusikami na zavody
    26.07.2026
    I poł ich zriapłaty v karman kładut. Kakije zamiečacielnyje ludzi.
  • Minak
    26.07.2026
    Niedzie tak, jakaja tam ahiencyja z takimi dachodami?

Ciapier čytajuć

«Što, hrochnuć dziaciej Cichanoŭskaj, kab źviarnuli ŭvahu na maju prablemu?» Jak tupy kamientar aktyvista Dzianisa Daškieviča stvaryŭ jamu prablemy ŭ Polščy

«Što, hrochnuć dziaciej Cichanoŭskaj, kab źviarnuli ŭvahu na maju prablemu?» Jak tupy kamientar aktyvista Dzianisa Daškieviča stvaryŭ jamu prablemy ŭ Polščy

Usie naviny →
Usie naviny

Ukrainskija ataki na rasijskija NPZ stali bolš efiektyŭnymi dziakujučy novaj taktycy1

«Choć kasoj kasi». Biełarusy znajšli ŭ lesie palanu, litaralna ŭsypanuju lisičkami VIDEA3

Žančyna nabyła łaźniu razam ź leciščam i 7 hadoŭ u jaje nie zachodziła. A tam jaje čakaŭ siurpryz7

Dastaŭščyk ježy «Jandeks» u Maskvie zaśpiavaŭ na vulicy i staŭ zorkaj — im akazaŭsia chłopiec z Bresta8

Pałac kultury i navuki ŭ Varšavie 9 žniŭnia padśvieciać bieł-čyrvona-biełymi kolerami6

Doždž, narodžany ahniom. Što takoje vohniennaja chmara i jak jana robić pažary jašče bolš razburalnymi

«U dzień na ježu tracim 30—40 BYN». Jak žyvie ŭ Biełarusi siamja z dachodam 3 000 BYN3

Mask spadziajecca vysadzić čałavieka na Marsie ŭžo praz 5‑7 hadoŭ5

Jak śpiakota padčas ciažarnaści i ŭ pieršyja miesiacy žyćcia moža ŭpłyvać na raźvićcio mozhu dziciaci1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Što, hrochnuć dziaciej Cichanoŭskaj, kab źviarnuli ŭvahu na maju prablemu?» Jak tupy kamientar aktyvista Dzianisa Daškieviča stvaryŭ jamu prablemy ŭ Polščy

«Što, hrochnuć dziaciej Cichanoŭskaj, kab źviarnuli ŭvahu na maju prablemu?» Jak tupy kamientar aktyvista Dzianisa Daškieviča stvaryŭ jamu prablemy ŭ Polščy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić