Teatr

Viasioły čałaviek — syšoŭ akcior-kołasaviec Valancin Ćviatkoŭ

23 vieraśnia ŭ teatry imia Jakuba Kołasa ihrali kamiedyju «Jon. Jana. Akno. Niabožčyk.», jakaja zachoŭvajecca ŭ repiertuary z 2005 hoda. U roli Upraŭlajučaha na scenu vychodziŭ artyst, viadučy majstar sceny Valancin Ćviatkoŭ. Jon šmat žartavaŭ z «tavaryšami pa rabocie», tak jon zvyčajna nazyvaŭ svaich kaleh, chavajučy ščyryja pačućci, jakija žyli ŭ sercy hetaha vysokaha, mažnoha čałavieka. A 26 vieraśnia, na 69-m hodzie žyćcia, jaho nie stała…

Abšyrny infarkt, u vyniku — aciok lohkich. Drenna stała ŭ subotu, a litaralna ŭ piatnicu Valancin Alaksandravič zrabiŭ padarunak teatru, u jakim pravioŭ bolšuju častku žyćcia. U litaraturnuju častku pieradaŭ časopisy sa svajoj unikalnaj chatniaj biblijateki, jakuju źbiraŭ usio žyćcio.

Ćviatkoŭ Valancin Alaksandravič pracavaŭ ŭ teatry imia Jakuba Kołasa spačatku manciroŭščykam, a ŭ 1974 hodzie, paśla zakančeńnia Biełaruskaha dziaržaŭnaha teatralna-mastackaha instytuta, zaprošany režysioram Valeryjem Mazynskim na rolu Volchi ŭ śpiektakl «Zvany Viciebska». Cikavy charaktarny i kamiedyjny akcior.

Vobrazy, stvoranyja Ćviatkovym V.A., vyłučalisia žyćciovaj pierakanalnaściu, psichałahična-bytavoj padrabiaznaściu, jarkaj teatralnaj formaj. Siarod inšych možna adznačyć roli, stvoranyja ŭ kłasičnym repiertuary, takija, jak pan Baranoŭski («Nieścierka» V.Volskaha), Džym («Pryhody Hieklbiery Fina» M.Tvena), Vientura («Raŭnivaja da siabie samoj» Cirsa de Malina), Simiaon («Luboŭ pad viazami» Ju.O'Niła), Dziaržymorda («Revizor» M.Hohala), Vralman («Niedaraść» D.Fanvizina), Šamrajeŭ i Simiaonaŭ-Piščyk («Čajka» i «Višniovy sad» A.Čechava), Šel («I śmiech, i ślozy, i Luboŭ» pavodle U.Nabokava).

Za apošnija hady ŭ repiertuary akciora źjavilisia novyja raboty: Frejd («Pryvitańnie, Albiert!» Ju.Sochara), Susied («Vielmi prostaja historyja» M.Łado), Uradnik («Žarty» (viečar biełaruskich vadevilaŭ), Skamiejkin («Ja čakaju sapraŭdnaha mužčynu» E.Radzinskaha), Stary («Makbiet»U.Šekśpira), Dzied («Pachavajcie mianie za plintusam» P.Sanajeva), Susied («Vielmi prostaja historyja» M.Łado). Viciebskija dzietki dobra viedajuć Valancina Ćviatkova pa roli niezabyŭnaha Dziaduli Maroza.

Uznaharodžany nahrudnym znakam Ministerstva kultury «Za ŭkład u raźvićcio kultury Biełarusi» (2008), Hanarovaj hramataj Ministerstva kultury (2015). Łaŭreat Mižnarodnych teatralnych fiestyvalaŭ za vobrazy, stvoranyja ŭ śpiektaklach «Šachmaty», «Krakaŭski student», «Makbiet», «Pachavajcie mianie za plintusam».

Raźvitańnie z Valancinam Alaksandravičam adbudziecca 28 vieraśnia, u sieradu z 11:00 da 13:00 na vialikaj scenie teatra.

Daruj nam, darahi siabra. I chaj tabie budzie pucham biełaruskaja ziamielka.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Hebist Kanstancin Byčak uznačaliŭ Śledčy kamitet1

Hebist Kanstancin Byčak uznačaliŭ Śledčy kamitet

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka nie pretenduje na bolš čym dziasiatak «Arešnikaŭ»6

U Litvie aryštavali hrupu, jakaja dapamahała vajenpramu Rasii i Biełarusi za jeŭrapiejskija hrošy. U joj byli i biełarusy2

U Homieli asudzili zasnavalnika art-vioski i jašče traich źniavolenych pa spravie Hajuna

Aryštavany huślar «Staroha Olsy» Aleś Čumakoŭ4

Cichanoŭskaja addała 15 tysiač jeŭra ad Łukašenki na padtrymku palitviaźniaŭ9

Ministr abarony Litvy: Hrošy ad tranzitu biełaruskaha kaliju praź Litvu možna pieraličvać Ukrainie15

Samarobnyja bomby i treniroŭki na strelbiščy. Aŭstralijskaja palicyja raskryła padrabiaznaści napadu na Bondzi-Bič

Mianiajucca bankaŭskija kamisii ŭ Biełarusi

Va ŭkrainskim Słavucičy pachavali biełarusku, što była paranienaja na vajnie z Rasijaj3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Hebist Kanstancin Byčak uznačaliŭ Śledčy kamitet1

Hebist Kanstancin Byčak uznačaliŭ Śledčy kamitet

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić