Nieruchomaść33

U Hrodnie budujuć šmatpaviarchovik, jakomu mohuć pazajzdrościć minčuki

Dom budujuć u novym mikrarajonie «Viasieńni», jaki mieścicca niepadalok ad centra horada, raki Nioman i lesaparka Pyški. Što ŭ im takoha, aproč vyhadnaha miesca?

Rendar doma ŭ mikrarajonie «Viasieńni» ŭ Hrodnie. Fota: ghb.by

Dom na 178 kvater u samaj vysokaj častcy budzie mieć 10 pavierchaŭ. Častka apartamientaŭ budzie z terasami, jość i dvuchuzroŭnievyja kvatery. Dom składajecca ź piaci siekcyj — adnoj u siaredzinie i čatyroch pa bakach, — tamu źvierchu jon nahadvaje čatyrochpialostkavuju kvietku.

Samaja maleńkaja kvatera ŭ domie maje płošču 39 kvadratnych mietraŭ, a samaja vialikaja — 132 mietry. Kvadrat u hetym domie pradajuć pa cenach ad 2900 da 3900 rubloŭ, što kala $1000—1350 pa ciapierašnim kursie.

Rendar doma ŭ mikrarajonie «Viasieńni» ŭ Hrodnie. Fota: ghb.by

Samaja tannaja kvatera (39 m²) abydziecca ŭ 152 tysiačy rubloŭ (kala 52 500 dalaraŭ). A samaja darahaja (116 m²) — u 491 tysiaču rubloŭ (kala 145 000 dalaraŭ).

Asnoŭnaja fiška doma — kvatery z terasami i dach, abstalavany pad zonu dla adpačynku.

Kvatery źjavilisia ŭ prodažy tolki 5 lutaha, a ŭžo nazaŭtra častka, u tym liku z terasami, užo była niedastupnaja.

Płaniroŭka kvater. Fota: ghb.by

Choć dla «Hrodnažyłbuda» taki prajekt možna nazvać hłytkom śviežaha pavietra, da sučasnaj elitnaj jeŭrapiejskaj nieruchomaści hety dom jašče niedaciahvaje. Prynamsi praz adsutnaść zakrytaj terytoryi i padziemnaha parkinha. Vakoł doma zamiest zialonaj zony budzie asfalt parkovak.

Rendar doma ŭ mikrarajonie «Viasieńni» ŭ Hrodnie. Fota: ghb.by

Adznačym, što kvadrat u hetym domie — jašče nie samy darahi ŭ horadzie ad dziaržaŭnaha zabudoŭščyka «Hrodnažyłbud». Daražejšyja kvatery niadaŭna pradavalisia ŭ novym kvartale pobač z histaryčnym centram. Tam cana mietra ŭ adnapakajoŭkach dasiahała 4500 rubloŭ (kala 1525 dalaraŭ).

Taksama niekalki kvater pa 4500 rubloŭ za kvadrat pradajuć u 19‑paviarchovaj «śviečcy» ŭ tym ža rajonie, što i dom z terasami. Što da šarahovych panelek na ŭskrainie Hrodna, to košt mietra ŭ ich vahajecca ad 2150 da 2500 rubloŭ (kala 740—860 dalaraŭ).

Ceny na kvatery ŭ šerahovaj 9‑paviarchovaj panelcy na ŭskrainie Hrodna. Fota: skrynšot z sajta ghb.by

Pry hetym siaredni košt mietra ŭ abłasnym centry składaje kala 1100 dalaraŭ.

Kamientary3

  • SK
    09.02.2026
    A što, hrodziency horšyja za mienčukoŭ? Zahałovak taki sabie.
  • Biełarus
    09.02.2026
    Hłupstva. Zajdrościć možna pryvatnaj chacie na pryrodzie, a nie voś hetamu vyčvarenstvu.
  • Harambuš
    09.02.2026
    Płanirovka 84 kvartiry niečto aby čto. Nu a podziemnyj parkinh eto da, žiłstroj naučitsia eto diełať jeŝio let čieriez 100

Ciapier čytajuć

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj34

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Usie naviny →
Usie naviny

Viktar Orban nazvaŭ Ukrainu voraham Vienhryi22

Aŭtaram dyzajnu novaha hrodzienskaha prajaznoha staŭ 17‑hadovy chłopiec8

Adklučeńnie «Starlinkaŭ»: jak heta paŭpłyvała na ŭkrainskuju i rasijskuju armii2

Śpiavak Ap$ent: U adroźnieńnie ad viasiołkavych poni kštałtu Kaleśnikavaj ja nikoli nie zabudu žeść 2020‑2022 hadoŭ44

Na vudu internet-machlaroŭ trapiła navat supracoŭnica banka

Kitaj nie budzie ŭdzielničać ni ŭ jakich pieramovach ab kantroli nad jadziernymi ŭzbrajeńniami2

Chejtarskija akaŭnty aŭtobusaŭ — novy trend biełaruskich zumieraŭ16

Pieršaje pasiadžeńnie trampaŭskaj Rady miru chočuć pravieści 19 lutaha4

«Pabiehli mianiać dalary, a što rabić». Biełarusy raskazali, jak i ŭ čym jany ciapier robiać aščadžeńni1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj34

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić