Minski mastacki nonkanframizm, albo «nieaficyjnaje mastactva» ci «anderhraŭnd», — značnaja źjava na terytoryi ŭsich postsavieckich, postsacyjalistyčnych krain, u miežach jakoj adbyvałasia baraćba za prava na svabodu, volnaje myśleńnie i mastackaje vykazvańnie. Chto byli hałoŭnymi hierojami minskaj sceny? Jakimi padziejami adznačany toj čas? Čamu ŭsio ž nonkanfarmizm? Pra što my jašče nie viedajem? I ci možna spadziavacca, što biełaruski mastacki nonkanfarmizm stanie novym kulturnym brendam krainy?
Ab hetym raspaviaduć aŭtary fotaalboma «Minsk. Nonkanfarmizm-1980ch» Tania Arcimovič i Artur Klinaŭ.
16 sakavika. Pačatak a 19-j. Kniharnia «Łohvinaŭ», Niezaležnaści 37a.
***
U sieryi «Kalekcyja pARTyzana» vyjšaŭ fotaalbom «Minsk. Nonkanfarmizm-1980ch», kudy ŭvajšli archiŭnyja fotazdymki mastakoŭ i mastačak, udzielnikaŭ nieaficyjnaj mastackaj płyni časoŭ pierabudovy, a taksama ŭspaminy pra samyja znakavyja vystavy, padziei i art-hrupy. Kniha źjaŭlajecca praciaham adnajmiennaj vystavy, jakaja była zładžanaja «pARTisan» u traŭni 2015 hoda.
Kamientary