Hramadstva6464

Abituryjentka, jakaja nabrała 400 bałaŭ, pojdzie na mižnarodnyja adnosiny: Jość pierśpiektyva stać dypłamatam ci ministram zamiežnych spraŭ

Pakul abituryjenty vyvučajuć prachadnyja bały na śpiecyjalnaści i prykidvajuć, na što chopić ich vynikaŭ, vypusknica pinskaj himnazii № 3 Nastaśsia Žaŭnieryk viedaje dakładna: pastupiła. U sumie dziaŭčyna nabrała 400 bałaŭ! U jaje skarboncy — pa sotni za CT pa hramadaznaŭstvie i anhlijskaj movie, załaty miedal i dypłom respublikanskaj alimpijady pa biełaruskaj movie. «U pryjomnaj kamisii BDU vielmi ździvilisia, kali ŭbačyli maje bały. Spytali, čamu na telebačańni mianie jašče nie pakazvali. Adkazała, što telebačańnie, mabyć, nie dajechała da Pinska», — žartuje abituryjentka.

Rychtavacca da CT pinskaja školnica pačała za hod. Zajmałasia z repietytarami — pa dva dvuchhadzinnyja zaniatki na tydzień pa kožnym pradmiecie.

— Dumaju, mahła b i sama, ale, kali jość kantrol z boku, heta zaŭsiody lepš. Ty razumieješ, što, kali pryjdzieš da nastaŭnika niepadrychtavanym, budzie niajomka. Plus jany dajuć bolš viedaŭ, čym u škole. Naprykład, školnaja prahrama pa anhlijskaj movie nie zusim supadaje z tym, što padajecca ŭ CT. Jašče ja nabyvała padručniki z testami, rašała ich. Jak i ŭsie. Ale tak atrymałasia, što padrychtavałasia troški lepš za inšych, — ścipła raskazvaje Nastaśsia.

Dziaŭčyna padličvaje: ahułam na vyvučeńnie anhlijskaj movy i hramadaznaŭstva traciła hadzin 16 na tydzień. U pryjomnaj kamisii jaje navat paškadavali: maŭlaŭ, nijakaha asabistaha žyćcia. «Ale jano było! — pierakonvaje surazmoŭnica. — Ja hulała ź siabrami, chadziła ŭ kino, čytała, spała. Son — heta vielmi važna».

Pieršymi źjavilisia vyniki pa hramadaznaŭstvie. Naścia tady była doma, ale hladzieć bały bajałasia — paprasiła małodšaha brata. Kali pačuła pra sotniu, nie pavieryła: viedała, što heta mahčyma, ale nie ŭ jaje vypadku. A baćki pryznalisia: tak i dumali, što dačka zdaść testy na vydatna. Vyniki pa anhlijskaj movie dziaŭčyna ŭbačyła, kali jechała ŭ aŭtobusie. Ad radaści kryčała tak, što ŭsie pasažyry aziralisia. Pinčanka, darečy, pisała CT pa jašče adnym pradmiecie — historyi Biełarusi. Na ŭsiaki vypadak. Nabrała 79 bałaŭ. «Ale ja metanakiravana nie rychtavałasia», — kidaje nieznarok.

Z alimpijadaj pa biełaruskaj movie taksama skłałasia jak nikoli ŭdała. Na abłasny etap školnica trapiła tolki ŭ hetym hodzie. Nie chavaje: navat nie dumała, što vyjdzie na respubliku. A kali vyjšła, zrabiła ŭsio mahčymaje, kab atrymać 100 bałaŭ dla pastupleńnia.

— Ja lublu biełaruskuju movu. Ź piśmieńnikaŭ mnie padabajecca sučaśnik Viktar Marcinovič. Jaho knihi vielmi składana ŭ Pinsku znajści, čytała jaho ŭ internecie. A z kłasikaŭ lubimy paet Bahdanovič.

Baćki dziaŭčyny pracujuć u Pinskim aŭtobusnym parku. Mama — kasir, tata — viadučy śpiecyjalist adździeła markietynhu. Ale Naścia vybrała inšy šlach. Padała dakumienty na fakultet mižnarodnych adnosin BDU. Śpiecyjalnaść — «mižnarodnyja adnosiny». «Siabar paraiŭ. Ja pačytała pra fakultet, źjeździła na dzień adkrytych dźviarej, pasłuchała vykładčykaŭ. Prachadnyja bały vielmi vysokija — dla mianie heta havoryć ab tym, što śpiecyjalnaść prestyžnaja. Jość pierśpiektyva stać dypłamatam ci ministram zamiežnych spraŭ, čamu nie?» — śmiajecca.

Zapasny varyjant, viadoma, byŭ — jurfak Akademii kiravańnia pry Prezidencie abo MDŁU (bo jość zdolnaści da vyvučeńnia zamiežnych moŭ). Ale ŭ vyniku ŭsio skłałasia pa płanie A.

Tym, chto budzie rychtavacca da pastupleńnia ŭ nastupnym hodzie, Nastaśsia raić pravilna raźmiarkoŭvać svaje siły.

— Nie treba z samaha pačatku ŭvieś čas addavać pradmietam. Bo kali siadzieć 24 hadziny na sutki i vyvučać adno i toje ž, heta chutka abrydnie i ty nie zmožaš hladzieć na padručniki. Usio varta rabić pastupova. A potym na CT maksimalna skancentravacca. I nie chvalavacca — inakš da 90 bałaŭ nie daciahnieš.

U lipieni dziaŭčyna płanuje adpačyvać doma. A ŭ žniŭni źbirajecca ŭ łahier «Blik», na śpiecyjalizavanuju źmienu dla tych, chto hulaje ŭ «Što? Dzie? Kali?». «Heta moj lubimy łahier, kudy pajedu treci i, na žal, apošni raz».

Kamientary64

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana2

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana

Usie naviny →
Usie naviny

U Miadzieli vyraścili hihancki pamidor11

Pamier dapamohi na dziaciej da troch hadoŭ zrobiać roznym dla ŭsich siemjaŭ11

U Hrodzienskim zaaparku ŭpieršyniu naradziłasia ptušania palarnych soŭ3

Biełaruska dva hady zdymała kvateru ŭ Polščy, a potym atrymała rachunak na vosiem tysiač jeŭra5

Novy prarektar pa biaśpiecy pratrymaŭsia ŭ Hrodzienskim dziaržaŭnym univiersitecie ŭsiaho dzieviać miesiacaŭ1

Z-za ŭdaru drona nie pracuje punkt propusku na biełaruska-rasijskaj miažy2

Milinkievič pakinuŭ u spadčynu paśla siabie kancepcyju, jakaja zastajecca žyćciazdolnaj i aktualnaj. Piša Mikoła Buhaj12

U centry Minska pradajuć zavodski korpus za vielizarnyja hrošy1

«My ŭsie byli na roŭnych». Były polski mytnik z Babroŭnikaŭ raskazaŭ pra ŭdzieł u kantrabandzie cyharet ź Biełarusi6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana2

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić