Andrej Rasinski. Kadry11

U zasieni šmatrazovaha prezidenta

Alternatyŭny 1985 hod. Saviecki Sajuz brazhaje zbrojaj, u Złučanych Štatach – dyktatura ŭsienarodnaabranaha prezidenta Niksana, jaki pajšoŭ ažno na piaty termin. Śviet nakonadni jadziernaj katastrofy.

Zachavalniki (Watchmen)
poster

ZŠA – Vialikabrytanija – Kanada, 2009, kalarovy, 163 chv.
Režysior: Zek Snajder
Roli vykonvajuć: Mali Akierman, Bili Hrudup, Mećju Hud, Džeki Erł Hali, Džefry Dzin Morhan
Žanr: Komiks-antyŭtopija pavodle hrafičnych navelaŭ Ałana Mura i Dejva Hibansa
Adznaka: 6 (z 10)

Alternatyŭny 1985 hod. Saviecki Sajuz brazhaje zbrojaj, u Złučanych Štatach – dyktatura ŭsienarodnaabranaha prezidenta Niksana, jaki pajšoŭ ažno na piaty termin. Śviet nakonadni jadziernaj katastrofy.

Nikomu nie patrebnyja byłyja supierhieroi viaduć žyćcio abyvatalaŭ. Paśla zabojstva adnaho ź ich – Kamiedyjanta – nieŭtajmavany Roršach viadzie vyšuk i ŭpeŭnieny, što na hierojaŭ abvieščana niehałosnaje palavańnie. Ale ŭsio jašče horš, čym možna było sabie ŭjavić…

Karcina Zeka Snajdera, jaki pastaviŭ komiks “300 spartancaŭ” – adzin z sama dziŭnych filmaŭ apošnich časoŭ. Amierykanskija komiksy, henyja kazki cemientnych haradoŭ – ź jaskravymi maskami, akreślenymi niahodnikami i stanoŭčymi hierojami – daŭno ŭžo pnulisia vyjści za miežy fantazijnaje terytoryi. U kazačnych hierojaŭ źjaŭlalisia frejdysckija kompleksy (“Betmen”), jany vučylisia teraryzmu i demahohii (“Ciomny rycar”) ci viali zmročnyja dziońniki “Horadu hrachoŭ”.

Stužka Snajdera pretenduje pretenduje na status antyŭtopii – z žorstkaj sacyjalnaj krytykaj. Antyvajennyja demanstracyja rasstralanyja, hratesknaja kupka palitykanaŭ vyrašaje los płaniety (Kubryk z “Doktaram Strendžłavam” paciešyŭsia by); rakiety čakajuć zapuska. A sami supierhieroi – hetyja vitryny amierykanskaj mary – zabivajuć dziaciej i ciažarnych (Kamiedyjant), atłuścieli i pakutujuć na impatencyju (Betmen), švendajucca ŭ aholena-fijaletavym vyhladzie dyj miedytujuć na Marsie (Doktar Mancheten) – ci, uvohule, psichapaty (Roršach).

Cytatna-aščerany hvałt u filmie zaškalvaje, miaža pamiž dakumientam i fikcyjaj źniščanaja, komiksavy seks naturalistyčna-bezavy. Zek Snajder pieraplunuŭ “Foresta Hampa” – alternatyŭny 1985 hod sa svajoj prydumanaj historyjaj vyhladaje stylova-zmročnaj realnaściu.

Heta vybuchovaja, jak jadziernaja bomba stužka – plama raspadu starych epasaŭ, ci paznaka novaha – jaki tolki stvarajecca.

Kinaterminy

Kinapadziei

Usie filmy

Kinatvorcy

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Prapahanda pryčapiłasia da «darahoha» hadzińnika Łatuški. Toj raskazaŭ, što heta za madel nasamreč9

Prapahanda pryčapiłasia da «darahoha» hadzińnika Łatuški. Toj raskazaŭ, što heta za madel nasamreč

Usie naviny →
Usie naviny

Jakuju došku dla narezki vybrać — draŭlanuju ci płastykavuju? Što kažuć śpiecyjalisty3

36 hadoŭ tamu była pryniata Dekłaracyja ab suvierenitecie7

U Ispanii harać vakolicy Madryda, pažarnyja ŭ Francyi zmahajucca z «ahniavymi vichurami»1

KDB i AMAP pryjšli ź pieratrusam da režysiora Andreja Kudzinienki10

Syn i muž Śviatłany Kurs raskazali pra jaje apošnija dni5

Valfovič pra ideju adpraŭlać ahraryjaŭ-niedarek u vojska: Heta budzie spryjać uborcy chleba13

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu6

21‑hadovy isłamist, padazravany ŭ napadzie na ŁHBT-prajd u Bierlinie, zastreleny31

Ała Puhačova złamała nahu i tazaściehnavy sustaŭ17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Prapahanda pryčapiłasia da «darahoha» hadzińnika Łatuški. Toj raskazaŭ, što heta za madel nasamreč9

Prapahanda pryčapiłasia da «darahoha» hadzińnika Łatuški. Toj raskazaŭ, što heta za madel nasamreč

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić