Hramadstva

Cierciel pra Tarajkoŭskaha: «Vyjšaŭ — i nachabna staić pierad milicyjaj»

Staršynia KDB Biełarusi Ivan Cierciel nazvaŭ pryčynaj śmierci Alaksandra Tarajkoŭskaha toje, što jon «vyjšaŭ — i nachabna staić pierad milicyjaj, metanakiravana». Pra heta jon zajaviŭ na sustrečy z rabotnikami «Hrodna Azota» 17 śniežnia. Słovy kiraŭnika KDB vyklikali abureńnie ŭ zale.

Voś što dasłoŭna skazaŭ Ivan Cierciel.

«Vakoł pavodzin siłavych struktur dastatkova šmat mifaŭ, fejkaŭ, abstanoŭka nahniatajecca admysłova. Siarod vas, mabyć, jość znajomyja, jakija paciarpieli, mabyć, takija momanty jość. Tavaryš Taraŭnoŭski ci Tarajkoŭski ŭ Minsku zahinuŭ.

Ale chto bačyŭ hetyja zdymki — bačyŭ, što čałaviek staić pierad AMAPam, vyjšaŭ — i nachabna staić pierad milicyjaj (abureńnie ŭ zale). Jon staić metanakiravana.

Prabačcie mianie, chto byŭ u Złučanych Štatach? («Tam svabodny prodaž zbroi» — replika z zały). Spyniajecca mašyna, što ty pavinien zrabić? Ruki pakłaści na rul. Kali ty ruki nie pakłaŭ na rul, što z taboj zrobiać? Prystrelać na miescy. (Usia zała: «Niapraŭda!») Vy pahladzicie, jak prachodziać akcyi ŭ Bierlinie. Usio dastatkova pa zakonie», — padsumavaŭ staršynia KDB.

Demanstrant Alaksandr Tarajkoŭski zahinuŭ u Minsku kala mietro «Puškinskaja» 10 žniŭnia. MUS paviedamiła, što ŭ jaho ŭ ruce była vybuchovaja pryłada, ale paźniej byli apublikavanyja šmatlikija videa, dzie vidać, što ŭ jaho ŭ rukach ničoha nie było, jon prosta vyjšaŭ i stajaŭ pierad šeraha śpiecnaza raskinuŭšy ruki. Jon staić u biełaj majcy, kula prylataje jamu ŭ hrudzi.

Usiaho za čas pratestaŭ u Biełarusi zahinuli abo byli znojdzienyja niežyvymi jak minimum 5 demanstrantaŭ, bolš za 1600 zajavili pra katavańni ŭ RUUSach i turmach, bolš za 1400 čałaviek źviarnulisia pa miedycynskuju dapamohu. Nivodnaja kryminalnaja sprava pa hetych faktach zaviedzienaja nie była, u tym liku i pa fakcie hibieli Tarajkoŭskaha, karcina śmierci jakoha jasna adnaŭlajecca pa videa.

Pratesty ŭ Biełarusi šuhanuli paśla vybaraŭ 9 žniŭnia. Centrvybarkam zajaviŭ, što na ich pieramoh Alaksandr Łukašenka, nabraŭšy 80% hałasoŭ, adnak heta nie supadała z vynikami pratakołaŭ na mnohich učastkach. Siłaviki pry hetym masava zatrymlivali i vydvarali z učastkaŭ naziralnikaŭ, što vyklikała tatalny kryzis davieru da ŭładaŭ.

Hladzicie taksama: Film pra hibiel Tarajkoŭskaha

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Usie naviny →
Usie naviny

U Žytomiry prahučaŭ mocny vybuch1

«Jon ministr z časoŭ naradžeńnia Chrystovaha i jašče ni razu nie skazaŭ ničoha vartaha». Mark Rute biez dypłamatyi vykazaŭsia pra Siarhieja Łaŭrova4

Eks-karala chip-chopa P. Diddy apraŭdali pa abvinavačvańni ŭ handli ludźmi. Ale jamu ŭsio adno pahražaje 20 hadoŭ turmy

Hiensak NATA adreahavaŭ na rašeńnie ZŠA prypynić častku vajskovaj dapamohi Kijevu3

U vioscy pad Oršaj pry padrychtoŭcy da Dažynak źniščyli histaryčnyja budynki3

Sankcyjnaja palityka administracyi Trampa dazvalaje Rasii papaŭniać vajskovy biudžet3

Muž Marharyty Laŭčuk byŭ paranieny na froncie5

Zialenski pazbaviŭ ukrainskaha hramadzianstva mitrapalita UPC Anufryja5

Na minskaj Kamaroŭcy ŭ dva razy patańnieli lisički

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić