Alaksandr Azaraŭ, siłavik z 20-hadovym stažam, jaki siońnia kiruje abjadnańniem siłavikoŭ ByPol. U intervju «Tok» jon razvažaje, za kim hatovy buduć pajści siłaviki ŭ krytyčny momant.

Nastaśsia Roŭda: Kali ŭ siłavikoŭ budzie vybar, Łukašenka ci Pucin, kaho jany vybieruć?
Alaksandr Azaraŭ: Ja dumaju, što Pucina. Zaraz takija nastroi, što tyja ž vajskoŭcy, jak ni dziŭna, kali brać nie milicyju, a bolš vajskoŭcaŭ, jany ŭsie čakajuć rasijskich vajskovych zarobkaŭ i rasijskich vajskovych piensij. Prosta až marać pra heta.
Ale jany nie razumiejuć taho, što kali pryjdzie Rasija, dyk u nas budzie, jak u Krymie, i našy vajskoŭcy pajeduć słužyć na Daloki Uschod i ŭ Sibir. Jany nie buduć znachodzicca tut, a siudy na ich miescy buduć pryznačany rasijanie.
Heta pryncyp Savieckaha Sajuza, kali źmiešvali ŭsie narody. To-bok biełarusy nikoli nie słužyli ŭ Biełarusi. Jany pra heta nie dumajuć. Jany marać pra zarobki, pra toje, što jany buduć rabić z hetymi hrašyma.
Heta ŭsio vyšejšaje kiraŭnictva. Nižejšy kiraŭničy skład — siarod ich jość hodnyja aficery, jakija zjaŭlajucca patryjotami Biełarusi i jakija zapisvajucca ŭ płan «Pieramoha», hatovyja dziejničać i abaraniać svaju radzimu ad ahresara.
NR: Jak vy dumajecie, adkul takaja zrusifikavanaść u mnohich siłavikoŭ u hałovach? Adkul heta idzie?
AA: Ahułam kali ŭziać vajskoŭcaŭ, vy pamiatajecie, što jany byli vyzvalenyja ad vyvučeńnia biełaruskaj movy. Jany ŭ škołach na historyju Biełarusi i biełaruskuju movu nie chadzili naohuł. Hadavalisia ŭ vajskovych harnizonach i paśla sami rabilisia vajskoŭcami.
Jany jeździli pa ŭsim Savieckim Sajuzie i vučyli tolki ruskuju movu. Navošta im było vyvučać [movu], kali praz hod adpraviać va Uźbiekistan, a paśla nazad va Ukrainu, i jon tak budzie jeździć. Jany nie vyvučali ničoha biełaruskaha i adarvanyja ad Biełarusi dziakujučy hetamu. Ich vychoŭvali być savieckimi ludźmi. Heta čałaviek biez nacyi. U ich jość Saviecki Sajuz i ŭsio. Tamu jany da Biełarusi mała pryviazanyja.
Ciapier užo jany [vajskoŭcy] vyvučajuć. Novaje pakaleńnie ciapier adroźnivajecca ad tych, ad starych. Jany ŭžo razumiejuć. Chacia ŭziać našaje vyvučeńnie, u nas biełaruskija škoły začyniajucca z kožnym hodam. U mianie dačka chadziła ŭ čaćviertuju biełaruskamoŭnuju himnaziju ŭ Minsku, dyk u ich fizkultura, naprykład, pa-rusku, nastaŭniki na pierapynkach pa-rusku havorać…
NR: Takaja biełaruskaść pa raskładzie.
AA: Tak, to-bok napałovu biełaruskaja himnazija, možna tak skazać. Naprykład, mama maja vučyłasia ŭ biełaruskaj škole ŭ vioscy, a pastupiła ŭ technikum, dzie ŭsio było pa-rusku, i jana kazała, što ź jaje ździekavalisia, tamu što jana razmaŭlała pa-biełarusku, z akcentam, sprabavała pa-rusku. To bok hetaja ŭsia biełaruskaść źniščałasia z savieckich časoŭ i źniščajecca i siońnia. Kab ludzi razmaŭlali pa-biełarusku, takich jašče pašukać treba, tut, za miažoj, biełaruskamoŭnych bolej, čym u samoj Biełarusi.
-
Pamierła 32‑hadovaja dyzajnierka Volha Šaŭcova — amal pałovu svajho žyćcia jana zmahałasia z ankałohijaj
-
Novy kanflikt vakoł «Pahoni». Litoŭcy vinavaciać biełaruski futbolny kłub u kradziažy ich simvoliki
-
U Vaŭkavyskim rajonie žycharku vioski aštrafavali za vialikuju kolkaść katoŭ. Ale jurystka dapamahła adbicca
«Ludziej prymušali dumać, što ničoha nikoli nie źmienicca». Chto taki antykamunist Łasła Krasnaharkai, jaki atrymaŭ Nobieleŭskuju premiju pa litaratury?

Kamientary