Zdaroŭje

Vučonyja znajšli matyvacyju dla mužčyn pazbavicca ad «piŭnoha» žyvata. I heta śmiarotnaja niebiaśpieka

Jość śpiecyfičny typ mužčynskaj fihury, jaki nazyvajuć «piŭnym» žyvatom i źviazvajuć ź vialikim užyvańniem hetaha napoju. Taki žyvot časta robicca pradmietam žartaŭ, ale na samoj spravie jaho ŭładalniku pahražaje vialikaja niebiaśpieka.

Fota: health.harvard.edu

Jaje vyśvietlili brytanskija vučonyja, jakija praviali vielizarnaje daśledavańnie z udziełam ažno 2,5 miljonaŭ čałaviek.

Zhodna ź im, tyja, chto maje «piŭny» žyvot, atrymoŭvajuć u dadatak pavyšanuju ryzyku raka prastaty.

U ličbach heta vyhladaje tak: kožnaja prybaŭka ŭ 10 santymietraŭ da talii pavialičvaje na 7% šancy jaje ŭładalnika pamierci ad raka prastaty.

Navukoŭcy ŭličvali i inšyja pakazčyki atłuščeńnia: naprykład, suadnosnaść abjomaŭ talii i ściohnaŭ i pracent tłušču ŭ arhaniźmie, piša The Times.

Daśledavańnie, što dało mahčymaść zrabić takija vysnovy, było pradstaŭlenaje na kanfierencyi European Congress on Obesity u Niderłandach. Tam ža prahučali jašče bolš sumnyja vysnovy ad inšych vučonych, zhodna ź jakimi

praźmiernaja vaha pahražaje abodvum pałam: jaje najaŭnaść pavyšaje ryzyku roznych vidaŭ raka, u tym liku raka matki, hrudziej, nyrak, piečani, žoŭcievaha puchira i kišečnika. U vypadku z rakam matki ryzyka jaho atrymać pavialičvajecca ŭ dva razy.

Sprava jašče i ŭ tym, što miedyki tradycyjna ličać tłušč na žyvacie asabliva škodnym dla zdaroŭja, bo jon akružaje ŭnutranyja orhany. Takija tłuščavyja kletki vyrablajuć markiery zapaleńnia, jakoje ŭ doŭhaterminovaj pierśpiektyvie spryjaje raźvićciu raka.

Skul suviaź pamiž zališniaj vahaj i rakam? Mahčyma, jana śviedčyć pra najaŭnaść pakul nieviadomych nam bijałahičnych miechanizmaŭ, ale, mahčyma, u mužčyn z zališniaj vahaj prosta bolš ciažka vyjavić rak na rańniaj stadyi. Heta źviazana jak ź ciažkaściami pry fizičnym ahladzie takich pacyjentaŭ, tak i z tym, što bijapsii takich pacyjentaŭ i analizy ich kryvi na markier raka mohuć davać psieŭdaniehatyŭnyja vyniki.

Puchlina ŭ takich pacyjentaŭ moža być znojdzienaja zanadta pozna dla taho, kab jaje možna było efiektyŭna vylečyć, i tamu ŭ hetych ludziej budzie pavyšany ŭzrovień śmiarotnaści ad raku.

Samym biaśpiečnym dla mužčyn budzie vieści zdarovy ład žyćcia i mieć abjom talii, nie bolšy za 92 santymietry, a taksama ŭtrymlivać indeks masy cieła nie bolš za 25 (masu cieła ŭ kiłahramach padzialić na kvadrat rostu ŭ mietrach).

«Našu Nivu» finansujuć jaje čytačy — padtrymać prosta

Čytajcie taksama:

Dyjetołahi nazvali najlepšy pradukt dla ludziej z pavyšanym ciskam

Kamientary

Ciapier čytajuć

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy3

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Usie naviny →
Usie naviny

Dzie ŭ Minsku možna kupacca i jakija ŭmovy na plažach2

Hihanckaja źmiajuka napałochała ludziej u Mazyry. Vyśvietliłasia, što jaje vyhulvaŭ 12‑hadovy chłopčyk2

Biełarusam za miažoj prapanujuć aformić pašpart RR i padzarabić — mutnaja schiema2

Piekła ŭ Jeŭropie: samy haračy červieński dzień u historyi ŭ Hiermanii i Vialikabrytanii, admienieny kancerty, kolkaść zahinułych raście17

Bielhija i Jehipiet vyjšli ŭ płej-of mundyjala

Sarvała dach? U Biełarusi pradajuć kabryjalet Mercedes 1995 hoda amal za $50 tysiač2

Ukraina ŭdaryła piaćciu «Fłaminha» pa zavodzie ŭ Vałhahradzie, dzie vyrablajuć «Arešnik»15

Zbornaja Kaba-Verde vyjšła ŭ płej-of čempijanatu śvietu7

Što takoje «alpijski razvod»? Źjava, pra jakuju lepš viedać zahadzia, kab zastacca ŭ žyvych u pachodzie5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy3

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić