Hramadstva

Što ciapier z Nobieleŭskaj premijaj Alesia Bialackaha?

Žonka Alesia Bialackaha ŭ intervju Deutsche Welle raskazała apošnija naviny ad pravaabaroncy z-za krataŭ i los hrašovaj premii.

Fota: sb.by

Natalla Pinčuk, žonka Bialackaha, prysutničała ŭ Osła na ŭručeńni Nobieleŭskaj premii miru. Jana simvalična pryniała miedal i dypłom, jany pakul zachoŭvajucca ŭ znajomych.

«Što tyčycca hrašovaj častki, to jana nie pryniata. Jaje pryniać moža tolki Aleś, kali vyjdzie z-za krataŭ. Premija budzie čakać, kali jon apyniecca na voli», — patłumačyła Natalla. Premija składaje kala 330 tysiač jeŭra dla kožnaha z troch jaje sioletnich atrymalnikaŭ (ź Bialackim jaje raździalili pradstaŭniki pravaabarončych arhanizacyj «Miemaryjał» z Rasii i «Centr hramadzianskich svabod» z Ukrainy).

Žonka Alesia Bialackaha raskazała, što niepasrednaha kantaktu ź inšymi łaŭreatami ŭ jaje niama, ale padtrymka Alesia adčuvajecca, asabliva ŭkrainskim bokam.

«Toje, što Biełaruś ličać krainaj-suahresaram, paharšaje stanovišča biełarusaŭ, choć u hetaj situacyi biełarusy jak narod — bieź viny vinavatyja. U bolšaści svajoj jany padtrymlivajuć ukraincaŭ, heta treba pamiatać. Biełarusy — nie ruskija, nie majuć impierskich ambicyj, im nie patrebna vajna. Treba adździalać pazicyju ŭład i toje, za kaho narod. 24 lutaha ŭ Minsku vyviesili ŭkrainski ściah. Pa ciapierašnich zakonach ludzi ryzykavali žyćciom, kab pakazać padtrymku Ukrainie», — vykazałasia jana.

Nie ŭsie listy Natalli dachodziać da muža, a jaho — da jaje.

«Advakaty maŭčać, tamu što mohuć pazbavicca licenzii abo sieści ŭ turmu. Adzin z advakataŭ Alesia ŭžo atrymaŭ vialiki termin, inšaha pazbavili licenzii», — dadała jana.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Viačorka: Nie viedaju, što Kraŭcoŭ umieje rabić rukami, na praktycy. Vielmi šmat błaznavańnia39

Biełaruski muzyka ŭziaŭ udzieł u fiestyvali «Taŭryda.Art» u akupavanym Krymie3

Hrozieŭ raskazaŭ, jak ahienty rasijskich śpiecsłužbaŭ pranikali ŭ jaho dom i jak dačka źniała adnaho ź ich2

U Žłobinie likvidujuć znakamituju fabryku, dzie robiać štučnaje futra1

«Paspalitaje rušeńnie» Siarhieja Bulby zharnuła dziejnaść11

«Dziaruć kurej i husiej». Viosku ŭ Kleckim rajonie teraryzujuć sabaki, ale ŽKH kaža, što jany zanadta chitryja4

Imhniennaj pavodkaj zmyła kurortnuju viosku Dcharali ŭ Indyi VIDEA

«Ź ludziej uziali raśpiski, kab usie maŭčali». Nieviadomy bieśpiłotnik upaŭ u noč na paniadziełak u Rečycy9

Na Miency ŭpieršyniu znajšli liciejnuju formu dla juvielirnych upryhažeńniaŭ. Heta źmianiaje ŭjaŭleńnie pra žyćcio letapisnaha Mienska7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić