Historyja44

U Pinsku adkryli cikavy muziej jaŭrejskaj historyi

Adbyłosia aficyjnaje adkryćcio muzieja «Ściežkami jaŭrejskaj historyi» ŭ škole «Biejs-Aharon» na vulicy Partyzanskaj u Pinsku, paviedamlaje «Miedyja-Paleśsie». Nad stvareńniem muziejnaj ekspazicyi pracavała viadomaja miascovaja ekskursavodka Taćciana Chvahina.

Muziej mieścicca ŭ cokalnym budynku škoły. Jaho historyja pačałasia z ekspazicyi, jakuju pačaŭ źbirać jašče ŭ pačatku 2000-ch hadoŭ staršynia pinskaj jaŭrejskaj abščyny Iosif Libierman, ciapier užo niabožčyk.

Kalekcyja składałasia z samych roznych pradmietaŭ i dakumientaŭ, jakija nie ŭkładalisia ŭ strojnuju sistemu, a isnavali jak by asobna adzin ad adnaho. Jana zachoŭvałasia na druhim paviersie ŭ budynku byłoha Doma bytu pa vulicy Białova.

Pry stvareńni muzieja «Ściežkami jaŭrejskaj historyi» pradmietnuju kalekcyju, sabranuju Libiermanam, istotna pašyryli. U novaj ekspazicyi jana składaje kala 15-20%, ale biez hetaha pačatku nie było b i samoha muzieja.

Stvaralnikam vielmi chaciełasia ŭ minijaciurny muziej źmiaścić ledź nie ŭsiu historyju jaŭrejaŭ Paleśsia, pakazać roznyja baki jaŭrejskaha žyćcia i bahatyja tradycyi.

U muziei možna ŭbačyć nie tolki Pinsk i znakamitaje jaŭrejskaje pradmieście Karlin, ale i inšyja jaŭrejskija miastečki, kožnaje ź jakich mieła svaju śpiecyjalizacyju, słaviłasia majstrami, sakralnymi pomnikami i viadomymi ludźmi.

U ekspazicyi šmat posudu, kieramiki z Haradnoj — byłoha jaŭrejskaha miastečka Stolinskaha rajona, jakoje było radzimaj baćki Iosifa Libiermana.

Adno z upryhažeńniaŭ ekspazicyi — fihurki z salonaha ciesta. Hety materyjał dalikatny, ale tradycyjny dla Paleśsia. Ź jaho ŭ asobnych rehijonach rabili ŭpryhažeńni dla viasielnych karavajaŭ.

Kampazicyi minskaha mastaka Eliny Siniaŭskaj vykananyja na temu jaŭrejskich śviataŭ i tradycyj. Tut možna ŭbačyć maładuju paru pad chupaj, jaŭrejskija pachavańni, rabina, jaki trubić u šafar, śviatkavańnie Piejsacha, Sukota, viasiołaha Puryma i mnohaje inšaje.

Za kožnym ekspanatam muzieja — historyja i tradycyi jaŭrejskaha naroda. U muziei niamała knih duchoŭnaha źmiestu, siarod ich staradaŭnija, adna datujecca 1568 hodam.

Nie zastałasia biez uvahi stvaralnikaŭ muzieja i tema vajny dy Chałakostu. Pakul jana pradstaŭlenaja ścipła — nie chapaje miesca, i kalekcyja taksama vielmi ścipłaja. Siarod ekspanataŭ knihi, dakumienty, uznaharody, karciny miascovych mastakoŭ.

Jość i niekalki ekspanataŭ z historyjaj — naprykład, plaška, jakaja razam z vychadcam miastečka Pahost-Zaharodski dajšła da Bierlina, abo pišučaja niamieckaja mašynka, jakaja stała vajennym trafiejem i jašče doŭha słužyła ŭ adnoj z ustanoŭ Pinska. Tut ža i kavałački skrutkaŭ Tory.

Udałosia znajści hrašovyja kupiury, jakija dziejničali ŭ pieryjad akupacyi, vypuščanyja ŭ 1940 hodzie, chutčej za ŭsio, na terytoryi Polščy. A taksama davajenny draŭlany čamadan z napisanym na im krejdaj adrasam.

U muziei ŭžo zapłanavana niekalki ekskursij.

Kamientary4

  • Naum
    28.04.2023
    Nam takich muziejev kak možno bolšie nužno!
  • Usievaład
    29.04.2023
    Cikava, jaki pracent biełarusaŭ maje habrejskija karani.
    Ale habrej -- heta chutčej nie hieny, i nie relihija, heta skład myśleńnia.
  • mikola
    01.05.2023
    malaicy sto adkryli......treba bylo ranei.........

Ciapier čytajuć

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju5

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju

Usie naviny →
Usie naviny

Za adzin viečar try biełaruskija futbolnyja kłuby pieramahli supiernikaŭ z Armienii, Makiedonii i Čarnahoryi. Heta rekord7

U Homieli źjaviŭsia skvier Milicyi. Haradžan nie pytalisia navat farmalna4

Vialikabrytanija i Ukraina padpišuć histaryčnuju damovu ab pastaŭcy tysiač rakiet dla SPA

«Sa studzienia Rasija straciła 100 tysiač sałdat. Zabitymi. Nie ŭsiaho, a zabitymi»8

U Minsku pačali budavać aŭtadarohu z Kałodziščaŭ u Kałodziščy

U Nacbanku rastłumačyli pryčyny techničnaha zboju, jaki adbyŭsia z kartkami4

Nie dumajcie, što heta kapiejki!4

«Ja amal zaŭsiody ŭ darozie». Historyja biazdomnaj biełaruski, jakaja žyvie ŭ padarožžach9

«Z załatoj bulby». Biełaruska znajšła draniki za 32 rubli1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju5

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić