Vajna

«My razumiejem, što heta ciapier pytańnie vyžyvańnia». Ukrainski ombudsmien raić ukraincam na akupavanych terytoryjach brać rasijskija pašparty

Ukraincy, jakija ciapier znachodziacca na časova akupavanych terytoryjach, dla zachavańnia ŭłasnaha žyćcia pavinny brać rasijskija pašparty. Taksama im varta lubymi sposabami vyjazdžać z takich terytoryj, zajaviŭ upaŭnavažany Viarchoŭnaj Rady Ukrainy pa pravach čałavieka Dźmitryj Łubiniec u efiry nacyjanalnaha telemarafonu.

Dźmitryj Łubiniec

Dźmitryj Łubiniec miarkuje, što niadaŭni ŭkaz Uładzimira Pucina, jaki dazvalaje departavać z časova akupavanych terytoryj ukraincaŭ, što nie pryniali rasijskaje hramadzianstva, nakiravany dakładna nie na departacyju.

«Hety ŭkaz nakiravany na toje, kab uzakonić prymusovuju pašpartyzacyju, jakaja adbyvajecca na časova akupavanaj terytoryi Ukrainy. Heta pieršaje. I druhoje — zafiksavać i pastavić kropku ŭ hetym pracesie. Ja dumaju, što ŭsie hramadzianie Ukrainy, jakija admoviacca ad rasijskaha pašparta, ich prosta aryštujuć. I heta budzie asobnaja katehoryja cyvilnych zakładnikaŭ, jakich Rasijskaja Fiederacyja budzie trymać u pałonie, u źniavoleńni na svajoj terytoryi abo na časova akupavanaj terytoryi Ukrainy», — zajaviŭ ombudsmien.

Jon taksama adznačyŭ, što Ukraina budzie praciahvać niepryznańnie rasijskich pašpartoŭ, jakija ciapier vydajucca pad takim fizičnym ciskam hramadzianam Ukrainy na časova akupavanaj terytoryi.

«Ja b paraiŭ brać rasijski pašpart, usio ž dla siabie pryniać rašeńnie vyžyć. Heta samaje hałoŭnaje. My razumiejem, što heta adbyvajecca pad ciskam, fizičnym ciskam. Tamu ŭziać pašpart, vyžyć, dačakacca, kali my vyzvalim hetuju terytoryju.

Paśla hetaha, ciapier napracoŭvajecca adpaviedny zakon, — aficyjna admovicca ad hetaha pašparta i viarnucca da narmalnaha žyćcia. Abo dla siabie prymać rašeńnie i vyjazdžać z hetaj terytoryi lubym sposabam, praź lubuju terytoryju inšych krain, ale prosta adtul źjechać. My razumiejem, što heta ciapier pytańnie vyžyvańnia na hetaj terytoryi», — skazaŭ ombudsmien.

Łubiniec padkreśliŭ, što rasijanie prymusovaj pašpartyzacyjaj ździajśniajuć novaje, asobnaje vajennaje złačynstva.

«I ŭ hetym razrezie ja publična, jak ombudsmien Ukrainy, kažu, što my jak Ukraina, jak dziaržava, nie pryznajom rasijski pašpart jak elemient učynieńnia złačynstva našymi hramadzianami.

Znoŭ ža, u hetym razrezie ŭ nas hučali takija zajavy, što luby, chto ŭziaŭ rasijski pašpart na časova akupavanaj terytoryi, my pavinny da jaho prymianić niejki ŭpłyŭ, mahčyma, navat kryminalnaha charaktaru. Ja kateharyčna suprać hetaha. Našy hramadzianie heta robiać dla taho, kab vyžyć», — adznačyŭ Łubiniec.

Čytajcie taksama:

Pucin padpisaŭ ukaz, jaki dazvalaje departavać žycharoŭ akupavanych terytoryj, što nie pryniali hramadzianstva Rasii

Łatuška acaniŭ imaviernaść vydačy ordara na aryšt Łukašenki za raźmiaščeńnie vyviezienych z Ukrainy dziaciej

Stołtenbierh: Vajennaj mocy Kijeva dastatkova dla vyzvaleńnia akupavanych terytoryj

Kamientary

Ciapier čytajuć

Brat Koli Łukašenki buduje farmaceŭtyčny kompleks za $10 miljonaŭ3

Brat Koli Łukašenki buduje farmaceŭtyčny kompleks za $10 miljonaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Z sajta MUS źnikła mahčymaść anłajn-pravierki zabarony na vyjezd ź Biełarusi3

Aryjana Hrande prypyniaje karjeru. Apošnim časam fanaty chvalujucca, što śpiavačka ekstremalna pachudzieła3

Pad Ščučynam padletak skočyŭ ź pirsa ŭ vadu i ciapier u reanimacyi

U Hrodnie adkryŭsia novy sartavalny centr Ozon1

Aryna Sabalenka padtrymała ŭviadzieńnie hiendarnaha testavańnia tenisistak10

U Polščy biełarus kiravaŭ hruzavikom z bolš jak čatyrma pramile ałkaholu11

Padalak: Zialenski hatovy da sustrečy z Pucinym5

Pamior były ministr ekanomiki Uładzimir Šymaŭ10

Domračava raskazała, čamu nie płanuje pracavać trenieram u Biełarusi2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Brat Koli Łukašenki buduje farmaceŭtyčny kompleks za $10 miljonaŭ3

Brat Koli Łukašenki buduje farmaceŭtyčny kompleks za $10 miljonaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić