Usiaho patrochu33

Ciapier «Biełaruskija Maldyvy» možna naviedać aficyjna

«Biełaruskimi Maldyvami» nazyvajuć adpracavanyja krejdavyja karjery AAT «Krasnasielskbudmateryjały» — vadajomy z vadoj niezvyčajna jarka-biruzovaha koleru, dzie tak lubiać fatahrafavacca i, na žal, kupacca biełarusy.

Fota: Belkraj.by

Ciapier ich možna budzie naviedać aficyjna. Paŭtarahadzinnaja ekskursija ŭklučaje naviedvańnie muzieja zavoda i ahladnaj placoŭki, ź jakoj adkryvajecca niezvyčajny vid, jak piša «Hrodzienskaja praŭda».

«My padumali, što było b niadrenna złučyć u adnym maršrucie vytvorčaść i pryhožy łandšaft. Tak naradziłasia zadumka z uładkavańniem naziralnaj placoŭki. U pramysłovy turystyčny maršrut abjekt uklučyli ź leta minułaha hoda, — kaža namieśnik hiendyrektara Hienadź Najdziuk. — Ličym, atrymałasia hodna, pryhoža, a hałoŭnaje, biaśpiečna. Apošni aśpiekt asabliva važny. Bo krejdavyja karjery, niahledziačy na zabaronu naviedvańnia, zaŭsiody pryciahvali amataraŭ adpačynku na pryrodzie, fotasiesij, ekstremałaŭ. A ciapier u ich źjaviłasia lehalnaje miesca, dzie možna atrymać asałodu ad miascovaj pryhažości, ubačyć karjery i zrabić fota na pamiać. Ustalavali biaśpiečnuju płatformu z aharodžaj, jakaja pieraškadžaje padychodu ludziej da stromkich schiłaŭ karjera».

Fota: «Hrodzienskaja praŭda»

Šlach da naziralnaj placoŭcy niadoŭhi: ad pradpryjemstva da patrebnaha punkta kiłamietraŭ z vosiem. Vychodziš z mašyny — i pierad vačyma adkryvajecca malaŭničy vid na avalnuju čašu, zapoŭnienuju vadoj.

«Płošča — 54 hiektary, hłybinia — da 50 mietraŭ. Ź placoŭki prahladajecca maštabnaść. Možna ŭbačyć uvieś karjer całkam, na stromych schiłach razhledzieć płasty roznych koleraŭ. Darečy, jakraz tut byŭ znojdzieny adbitak ryby vidu chopłapteryks, jaki možna ŭbačyć u muziei, — kaža Hienadź Najdziuk. — Raskažuć tut i pra technałohiju zdabyčy krejdy. Paśla taho jak resurs karjera vyčarpany, technika pieravodzicca na novyja ŭčastki, a hety, dzie vialisia raboty, zapaŭniajecca naturalnym čynam. Biełaja krejda na dnie nadaje vadzie toj samy niepaŭtorny błakitnavata-biruzovy koler. Pryjemna sieści na łaŭcy i pasiadzieć u cišyni, atrymać asałodu ad pryrody».

Ci buduć dastupnyja turystam inšyja adpracavanyja karjery, na pradpryjemstvie havaryć nie biarucca. Pa słovach Hienadzia Najdziuka, pakul u płanach udaskanaleńnie hetaha turystyčnaha maršrutu.

Kamientary3

  • Kazik
    23.06.2023
    Placoŭka na fotcy daloka. Mahli b užo bližej zrabić
  • Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
    23.06.2023
    Heta ž kolki miljonaŭ hadoŭ zapar na hetym miescy isnavała ciopłaje mora (a moža i akijan), kab uźnikli takija vielizarnyja pakłady roznych karałaŭ, jakija zatym pieratvarylisia ŭ kreŭdu!!! 
  • daviedka
    23.06.2023
    Za charaktiernymi riešiotkami na foto načinajetsia ili zakančivajetsia tierritorija riežimnoj Biełarusi?!

Ciapier čytajuć

Stali viadomyja padrabiaznaści pra trahiedyju ŭ Połackim manastyry16

Stali viadomyja padrabiaznaści pra trahiedyju ŭ Połackim manastyry

Usie naviny →
Usie naviny

U Połackim manastyry trahiedyja — spalili žančynu34

Robat paŭstaŭ na šou ŭ Kitai 4

Namieśnik ministra pryrodnych resursaŭ Rasii źbieh u ZŠA praź Minsk13

Padobny da nadmahilla pamiatny znak u Niaśvižy zaźziaŭ novym blaskam14

Dva kienty na Savieckaj u Breście ŭ kiepkach z ČZ padpiavali pad pieśniu «Žukoŭ». I mieli nieaściarožnaść zapościć heta ŭ treds15

«Žyćcio — štuka cikavaja, adnak». Zorka biełaruskaha handboła naniaŭsia fatohrafam, kab zdymać ulubionuju mnohimi biełaruskuju śpiavačku4

Z klininhavaj kampanii dadatkova ździerli ŭ biudžet až 1,1 miljona17

Stała viadoma, pa jakim artykule asudzili žychara Śvietłahorska, zatrymanaha pa viartańni ŭ Biełaruś3

U Niderłandach sort ciulpanaŭ nazvali «Minsk»: vysokija, samavityja

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stali viadomyja padrabiaznaści pra trahiedyju ŭ Połackim manastyry16

Stali viadomyja padrabiaznaści pra trahiedyju ŭ Połackim manastyry

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić