Hramadstva1717

Dva kienty na Savieckaj u Breście ŭ kiepkach z ČZ padpiavali pad pieśniu «Žukoŭ». I mieli nieaściarožnaść zapościć heta ŭ treds

Kamient, u jakim im zyčać «saviet dy luboŭ!», sabraŭ bolš za 500 łajkaŭ.

Mužčyny z čornych kiepkach z čyrvona-zialonym ściaham. Skrynšot ź videa z Tredsaŭ Viačasłava Siščuka

Dva maładyja čałavieki ŭ ciomnych kurtkach 1 maja padpiavali pieśniam na piešachodnaj Savieckaj vulicy Bresta. Adzin ź ich, Viačasłaŭ Siščuk, zapościŭ videa hetaha ŭ svoj treds. I jon, i jaho spadarožnik byli ŭ adnolkavych čornych biejsbołkach z čyrvona-zialonym ściaham.

Ich pavodziny ŭsprymalisia dvuchsensoŭna ŭ spałučeńni z rasijskaj papsoj, pad jakuju jany ruchalisia — pieśniaj «Batarejka» hurtu «Žuki»:

I vrodie vsio kak vsiehda,
Vsio tie žie čaški-łožki,
Vsio ta žie v kranie voda,
Vsio tot žie stuł biez nožki…

Ja toskovał po tiebie
V minuty rasstavańja,
Ty vozvraŝałaś ko mnie
Skvoź sny i rasstojańja…

View on Threads

U vyniku post vyklikaŭ virusnuju reakcyju, ale nie takuju, na jakuju raźličvaŭ Viačasłaŭ Siščuk — a jon supravadziŭ svaje pieršamajskija pasty teham «#chočuvriek».

Videa sabrała sotni padabajek pad asudžalnymi kamientarami.

Najbolš łajkaŭ na hety momant sabrała iraničnaje: «U vas pryhožy chłopiec, i vy razam dobra hladziciesia. Saviet dy luboŭ vam!»

Na druhim miescy nie mienš źjedlivaje «Jakija cudoŭnyja tvary! Nie źniaviečanyja piačatkaj intelektu! A hetyja cudoŭnyja vočy zdochłaj ryby! Saviet vam dy luboŭ!»

Inšyja ludzi nazyvajuć ich «salavymi harbačami». Pišuć: «Heta što za pienicylin?» A taksama: «Toj momant, kali spadziaješsia, što heta ŠI».

«Naciahnuli na hałavu hety kałchoz jany, a soramna mnie», — padsumoŭvaje jašče adzin kamientatar.

Luboje publičnaje vykanańnie piesień u Biełarusi ciapier stroha rehłamientujecca. U «čornych śpisach» — sotni vykanaŭcaŭ, u tym liku ŭsie zorki niezaležnaj biełaruskaj muzyki, praktyčna ŭsie sučasnyja ŭkrainskija śpievaki i ŭsie rasijskija vykanaŭcy, jakija vystupili suprać vajny. U toj ža čas nizkaprobnaj muzycy vykanaŭcaŭ, łajalnych da ŭładaŭ, usiudy daroha. A dziaržaŭnaja simvolika stała ŭsprymacca jak simvał masavych represij i prynižeńnia ludziej siłavikami paśla 2020 hoda.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary17

  • Askold
    02.05.2026
    Vybarščyki sipatoho kłouna. Nie udivluś (sudia po "intiellektualnym" fizionomijam) kakije-nibud́ łukašistskije siłoviki (druhich tam nie ostałoś).
  • Indrid Cold
    02.05.2026
    Pa tvarach vidavočna što i adzin i druhi - achviary ałkahalizmu i sindromam Daninha-Kruhhiera
  • Krynž
    02.05.2026
    Jany padobnyja da ŭciekšych pacyjentaŭ z durki, takija roznyja i takija padobnyja))

Ciapier čytajuć

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie

Usie naviny →
Usie naviny

«Usie, chto chacieŭ, pracu znajšli». Jak žyvuć biełaruskija ajcišniki ŭ Łatvii4

Vialikabrytanija i Francyja pieradajuć Ukrainie sakretnyja danyja dla vytvorčaści kryłatych rakiet SCALP. Dla Krymskaha mosta?11

Mužčyna dumaŭ, što znajšoŭ dobruju vakansiju na naftavaj płatformie ŭ Narviehii, ale straciŭ hrošy

«Kładziom na sumleńnie!» Čym žyvie Vadzim Hałyhin12

«Ukraina inšaja i svajho nie addaść». Zialenski pavinšavaŭ krainu z Dniom niezaležnaści5

Arcybiskup Kandrusievič viarnuŭsia da słužby paśla miesiaca lekavańnia2

«Palot zamiest piaci hadzin zaniaŭ dziesiać». Siamja futbalista Alaksandra Hleba nie biez pryhod dalacieła da Stambuła12

Na rynku jość niezvyčajnaja alternatyva studyjam i brežnieŭkam. Što takoje biznes-apartamienty, jakija ŭ ich plusy i minusy1

Payoneer zakryvaje akaŭnty biełarusaŭ16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić