Śviet

Ekołahi źviarnulisia da Papy Franciška ź niezvyčajnaj prapanovaj

Ekałahičnaja arhanizacyja Sustainable Earth Eating źviarnułasia da Papy Franciška z zaklikam adnavić u Kaściole abaviazak ustrymańnia ad miasa pa piatnicach.

Papa Francišak. Fota: Andrew Medichini / AP

Kampanija Sustainable Earth Eating («Ustojlivaje pajadańnie Ziamli») vyrašyła źviarnucca da Papy Franciška, bo viadoma, što pantyfik zakłapočany ekałahičnymi prablemami. U 2015 hodzie vyjšła encyklika «Laudato si», u jakoj jon zaklikaje da achovy navakolnaha asiarodździa, piša catholic.by.

«Zhadanaja arhanizacyja vystupaje za ŭstojlivuju vytvorčaść praduktaŭ charčavańnia, i ŭ staŭleńni Papy da ekałohii jana ŭbačyła mahčymaść źmianić charčovyja zvyčki va ŭsim śviecie. Havorka idzie pra post u piatnicu, jaki źjaŭlajecca daŭniaj tradycyjaj kaścioła, pavodle jakoj vierniki ŭstrymlivalisia ad užyvańnia miasa ŭ jakaści formy pakajańnia.

Niahledziačy na ​​toje, što, zhodna z kananičnym pravam, admova ad užyvańnia miasa pa piatnicach nikoli nie admianiałasia, z 1966 hoda miascovyja jepiskapaty mohuć uvodzić pryncyp, pavodle jakoha kožny viernik maje mahčymaść vyznačycca z formaj piatničnaha pakajańnia.

Heta značyć, što ŭ hetyja dni nieabaviazkova admaŭlacca ad užyvańnia miasa. Naprykład, možna admovicca ad užyvańnia kavy, kali čałaviek pje jaje štodzionna.

Pavodle praviedzienych u 2022 hodzie Kembrydžskim univiersitetam daśledavańniaŭ, u Vialikabrytanii tolki 25 pracentaŭ miascovych katolikaŭ ustrymlivałasia ad spažyvańnia miasa pa piatnicach.

Cikava, što ich rašeńnie dazvoliła skaracić vykidy vuhlakisłaha haza na 55 tys. ton u hod.

Arhanizacyja Sustainable Earth Eating źviarnułasia da pantyfika z prośbaj adnavić abaviazak ustrymańnia ad miasa pa piatnicach u kaściole, kab paŭpłyvać na navakolnaje asiarodździe i paspryjać źmienie charčovych zvyčak ludziej va ŭsim śviecie.

«Piatnicami bieź miasa Papa Francišak moža natchnić miljony katolikaŭ i ludziej va ŭsim śviecie pierajści na dyjetu, jakaja budzie bolš łahodnaj dla našaj płaniety», — kaža Džejn DeMaryns, hienieralny dyrektar SEE.

«Viartańnie katalickim kaściołam abaviazku ŭstrymańnia ad miasa pa piatnicach było b mahutnym simvałam adzinstva i vializnym krokam da abarony našaj płaniety. My zaachvočvajem Papu razhledzieć hetuju prapanovu, kali jon rychtujecca pryniać udzieł u štohadovaj klimatyčnaj sustrečy AAN IPCC», — kaža Džejn Demaryns.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Paśla biełaruskaj vioski Šnajderaŭ bolš nie biantežyć pytańnie ŁHBT. Siamja z Hiermanii, jakaja stała hierojami prapahandy, viartajecca ŭ ES11

Paśla biełaruskaj vioski Šnajderaŭ bolš nie biantežyć pytańnie ŁHBT. Siamja z Hiermanii, jakaja stała hierojami prapahandy, viartajecca ŭ ES

Usie naviny →
Usie naviny

U miescy, adkul pačynaŭsia Homiel, pačali stavić pomnik rasijskamu fieldmaršału10

Frontex: Tuneli mihrantaŭ na biełaruskaj miažy budujucca ź viedama i pry padtrymcy ŭładaŭ Biełarusi9

U kryvi japonskich supierdoŭhažycharoŭ znajšli niezvyčajnyja kletki2

Biełaruskija turysty znajšli ŭ harach Kazachstana čałaviečyja pareštki

Rychtujuć padjom da miesca mahčymaj hibieli biełaruskich alpinistaŭ u Kyrhyzstanie

Jeździli letam da babuli ŭ viosku? Konkurs «Viki lubić vioski» źbiraje lubyja zdymki 23 tysiač miastečak, viosak i chutaroŭ Biełarusi4

U Charvatyi zatrymali ŭkrainskaha dajviera, jakoha abvinavačvajuć u padryvie «Paŭnočnaha patoku». Raniej jaho nie vydała Polšča2

Cana na adnyja i tyja ž leki ŭ roznych aptekach moža adroźnivacca ŭdvaja. Minhandlu patłumačyła, čamu tak5

Pahladzicie, jak abmialeła Prypiać u Mazyry15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Paśla biełaruskaj vioski Šnajderaŭ bolš nie biantežyć pytańnie ŁHBT. Siamja z Hiermanii, jakaja stała hierojami prapahandy, viartajecca ŭ ES11

Paśla biełaruskaj vioski Šnajderaŭ bolš nie biantežyć pytańnie ŁHBT. Siamja z Hiermanii, jakaja stała hierojami prapahandy, viartajecca ŭ ES

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić