Hramadstva3838

Sachaščyk, Prakopjeŭ i Jahoraŭ zapisali supolny navahodni zvarot

Vadzim Prakopjeŭ zapisaŭ svaju častku zvarotu ź Ńju-Ërka, Andrej Jahoraŭ — sa Śviabodzina, a Valer Sachaščyk — z Kijeva. 

Vadzim Prakopjeŭ Vadim Prokoṕjev Vadim Prokopyev
Vadzim Prakopjeŭ. Skryn videa VadimProkopiev / YouTube

U svaim zvarocie ź Ńju-Jorka Vadzim Prakopjeŭ adznačyŭ, što jon źviartajecca da biełarusaŭ jak hramadzianin, jaki adčuvaje vialikuju tryvohu za stan rečaŭ. «Kali nam jašče kali-niebudź treba ŭłasnaja dziaržava, treba ratavać stanovišča. Ukraina nie stanie tramplinam. Štab u Vilni nie buduje centra siły, addajučy pieravahu pracy ŭ jakaści Ministerstva zamiežnych spravaŭ. MZS — štuka karysnaja, adnak jon nie mianiaje ŭładu ŭ krainie. Jon afarmlaje damovy, jakija ŭžo adbylisia».

Palityk ličyć, što jość niekalki varyjantaŭ vychadu ź situacyi, jakaja skłałasia.

«Łukašenka tak staranna pazbaŭlaŭsia ad sotniaŭ tysiač niazhodnych, tak zaŭziata vydušvaŭ lišnich ludziej, što sfarmavaŭ cełuju armiju biełarusaŭ za miažoju — razumnych, talenavitych, samadastatkovych i patryjatyčnych».

Vadzim Prakopjeŭ prapanuje biełarusam zamiežža abjadnacca ŭ mahutny palityčny ruch. Dla pačatku jon zaklikaje ŭziać udzieł u vybarach u Kaardynacyjnuju radu, jak tolki praviły vybaraŭ buduć abvieščanyja.

«Hetyja dva chody — novaja Kaardynacyjnaja rada i ruch dyjaspar — jašče nie vyjhranaja partyja. Ale mocny pačatak u vialikaj hulni za budučyniu našaj krainy. Usie my pavinny namacać palityčnyja muskuły i zamiest statystaŭ stać narešcie hulcami. Fihury rasstaŭlenyja. Čas pajšoŭ. Chod za nami. Niachaj nastupny hod stanie hodam našaj dziaržaŭnaj mudraści», — padkreślivaje Prakopjeŭ.

Andrej Jahoraŭ Andriej Jehorov Andrey Egorov
Andrej Jahoraŭ. Skryn videa VadimProkopiev / YouTube

Z Vadzimam Prakopjevym salidarny Andrej Jahoraŭ. Śpikier Kaardynacyjnaj rady zapisaŭ svoj zvarot u horadzie Śviabodzin u Polščy na fonie samaj vialikaj u śviecie statui Isusa Chrysta jak simvała viery.

Jahoraŭ adznačyŭ, što biełarusaŭ abjadnoŭvaje nie tolki prynaležnaść da adnoj nacyi, ale i viera ŭ supolny pośpiech, supolnuju pieramohu.

«Ale adnoj viery niedastatkova. Nam patrebny dziejańni. Patrebny płan pieramohi. I heta płan abjadnańnia ŭ sapraŭdy masavy ruch socień tysiač biełarusaŭ, jakija hatovyja praciahvać baraćbu. I heta płan stvareńnia našaha protaparłamienta, jaki stanie majakom dla tych, chto zmahajecca ŭnutry Biełarusi. Im pavinna stać vybranaja biełarusami Kaardynacyjnaja rada. <…> Jana stanie asnovaj dla sapraŭdnaha centra siły, mahutnaj palityčnaj alternatyvaj».

Jahoraŭ zaklikaje biełarusaŭ uziać aktyŭny ŭdzieł u budučych vybarach u Kaardynacyjnuju radu. «Tolki viarnuŭšysia ŭ palityčnuju aktyŭnaść, my atrymajem šanc nie praspać nastupnaje akno mahčymaściej i vyzvalić našu krainu ad tyranii».

Valeryj Sachaščyk Valerij Sachaŝik Valeriy Sakashchyk
Valeryj Sachaščyk. Skryn videa VadimProkopiev / YouTube

Valeryj Sachaščyk źviarnuŭsia da biełarusaŭ z Kijeva, znachodziačysia kala manumienta «Radzima-maci», jaki simvalizuje hieraizm prodkaŭ, što adstajali dla nas svabodu ŭ Druhoj suśvietnaj vajnie.

Jak i papiarednija śpikiery, Sachaščyk zaklikaŭ stvaryć Kaardynacyjnuju radu takoj, kab jana «sapraŭdy reprezientavała volu narodu, vybirałasia narodam i była padspravazdačnaja narodu, i ŭpeŭniena paviała biełaruski narod da lepšaj budučyni.

Davajcie zrobim tak, kab hienakodam biełarusaŭ była ŭzajemnaja padtrymka, uzajemadapamoha, davier i žadańnie dapamahać adno adnamu. Pry vybudovie pravilnych instytutaŭ demakratyi, stvareńni sistemy strymak i supraćvah, sistemy padziełu halin ułady mienavita toje, što my pa-roznamu bačym našu budučyniu, dazvolić paźbiehnuć fatalnych pamyłak i dazvolić upeŭniena ruchacca napierad.

My znachodzimsia napiaredadni Novaha hoda. Heta čas, kali kožny čałaviek spadziajecca na pieramieny da lepšaha. Pieramieny ŭ Biełarusi niepaźbiežnyja. Ale jakimi jany buduć — vielmi mocna zaležyć ad nas».

Čytajcie jašče:

Stała viadoma, jak i kali źbirajucca pravodzić vybary ŭ Kaardynacyjnuju radu

Chutka vybary ŭ Kaardynacyjnuju radu. A viedajecie, kolki tam zarablajuć?

Trya Sachaščyk, Prakopjeŭ i Jahoraŭ pajechała ŭ turne. Pra što havorać na sustrečach ź biełarusami

Kamientary38

  • Niejki siur
    31.12.2023
    Mnie što ź miełafonam ivo słuchać? :⁠-⁠$
  • Mda
    31.12.2023
    Nikčemnyja ruskamirnyja buraciny. Biednaja Biełaruś. 
  • daviedka
    31.12.2023
    Trus, Bałbies i Byvałyj... (s)

Ciapier čytajuć

«Abmiarkoŭvajem pytańnie ab vyzvaleńni jašče 1300 źniavolenych». Tramp raskazaŭ, pra što havaryŭ z Łukašenkam27

«Abmiarkoŭvajem pytańnie ab vyzvaleńni jašče 1300 źniavolenych». Tramp raskazaŭ, pra što havaryŭ z Łukašenkam

Usie naviny →
Usie naviny

Zahinuŭ 20-hadovy łuniniecki milicyjanier5

Maładoha ajcišnika z Mahilova asudzili pa čatyroch palityčnych artykułach i adpravili ŭ kałoniju2

Kity, karabiel-pryvid i čyrvonaje śviatło: biełarus pierasiok Atłantyku pad vietraziem3

Kolkaść mašyn na polskaj miažy pieravaliła za 3500 — heta rekord6

Sustreča Trampa i Pucina pačniecca a 22-j hadzinie

Tolki 1% tych, chto vyžyŭ paśla Chirasimy i Nahasaki, paśla pamierli ad rakavych chvarob, vyklikanych radyjacyjaj9

«Nioman» urvaŭ pieramohu ŭ «Kłakśvika» pa pienalci i prabiŭsia ŭ płej-of kvalifikacyi Lihi kanfierencyj13

Praryŭ rasijan kala Dabrapolla: ci sapraŭdy USU ŭdałosia niejtralizavać pahrozu2

Tramp spadziajecca na dobruju sustreču z Pucinym, ale nie ličyć jaje samaj važnaj5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Abmiarkoŭvajem pytańnie ab vyzvaleńni jašče 1300 źniavolenych». Tramp raskazaŭ, pra što havaryŭ z Łukašenkam27

«Abmiarkoŭvajem pytańnie ab vyzvaleńni jašče 1300 źniavolenych». Tramp raskazaŭ, pra što havaryŭ z Łukašenkam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić