Zdaroŭje44

Vučonyja vyjavili dziŭnuju suviaź pamiž tempieraturaj cieła i depresijaj

Karelacyja pamiž bolš vysokaj tempieraturaj cieła i ciažkimi simptomami depresii adkryvaje novyja mahčymaści jaje lačeńnia šlacham rehulacyi tempieratury.

Depressive man Mužčyna ŭ depresii Mužčina v dieprieśsii
Fota: LordHenriVoton / Getty Images

Novaje daśledavańnie, vyniki jakoha apublikavanyja ŭ časopisie Scientific Reports, vyjaviła, što ludzi z depresijaj majuć bolš vysokuju tempieraturu cieła. Praŭda, vučonyja nie paznačajuć, depresija vyklikaje pavyšeńnie tempieratury ci naadvarot. Taksama nieviadoma, ci źjaŭlajecca bolš vysokaja tempieratura cieła ŭ ludziej z depresijaj prajavaj źnižeńnia zdolnaści arhanizmu da samaachałodžvańnia, vynikam mietabaličnych pracesaŭ ci kambinacyjaj pieršaha i druhoha.

Vučonyja praanalizavali danyja bolš za 20 tysiač udzielnikaŭ, jakija nasili pryładu, jakaja vymiaraje tempieraturu cieła, i taksama štodnia paviedamlali pra svaju tempieraturu i simptomy depresii. Siamimiesiačnaje daśledavańnie pačałosia ŭ pačatku 2020 hoda i achapiła 106 krain.

Vyniki pakazali, što z pavieličeńniem ciažkaści simptomaŭ depresii va ŭdzielnikaŭ pavyšałasia tempieratura cieła. Danyja pra tempieraturu cieła taksama pakazali tendencyju da bolš vysokich acenak depresii ŭ ludziej, čyja tempieratura mienš vahałasia na praciahu 24-hadzinnaha pieryjadu, ale hetaja zakanamiernaść nie była statystyčna značnaj.

Na dumku aŭtaraŭ, ich daśledavańnie pralivaje śviatło na toje, jak moža pracavać novy mietad lačeńnia depresii. Niekatoryja papiarednija daśledavańni pakazali, što haračyja vanny ci sauny mohuć źmienšyć depresiju. Mahčyma, heta adbyvajecca za košt stymulavańnia samaachałodžańnia, naprykład, praz potavydzialeńnie.

Taki mietad pakazaŭ bolšuju efiektyŭnaść, čym pramoje achałodžvańnie z dapamohaj, naprykład, ledzianoj vanny.

Vučonyja spadziajucca, što ŭ budučyni znojduć sposab kantrolu tempieratury cieła ludziej z depresijaj kab svoječasova pravodzić lačeńnie ciepłavymi pracedurami.

Čytajcie jašče:

«Ja sutkami lažała nieruchoma». Ščyraja historyja adnoj pieramohi nad depresijaj

Vučonyja vyjavili, što aptymisty majuć horšyja kahnityŭnyja zdolnaści

Navukoŭcy ŭździejańniem elektratoku zrabili ludziej bolš padatnymi na hipnoz

Kamientary4

  • Paliašuk
    08.02.2024
    Uskosna hetuju teoryju paćviardžaje fakt, što ŭ tych, chto ŭžo astyŭ, depresii nie byvaje.
  • Dr. Ivanoff
    08.02.2024
    Vy eto priekratitie pisať vsiakije biezobrazija. Vied́ hłuposti žie, faki,..oj, feki,..niet, fejki! Dieło nie v tiempieraturie, i dažie nie v tiele. Vot u sobak tiempieratura tieła 39, i nikakoj dieprieśsii ! A oni nie ṕjut! Prosto buchło umieŕtie, choť zadnim čisłom eto i nie vozmožno, no už kak jesť.
  • Tekla
    14.02.2024
    Brachnia! U mianie 35.5. I pry hetym depresija

Ciapier čytajuć

Łukašenka raskrytykavaŭ ptuškafabryki za parušeńnie sanitarnych normaŭ. A sam chadziŭ pa adnoj ź ich z Umkam

Łukašenka raskrytykavaŭ ptuškafabryki za parušeńnie sanitarnych normaŭ. A sam chadziŭ pa adnoj ź ich z Umkam

Usie naviny →
Usie naviny

Tusk u Kapienhahienie zaklikaŭ jeŭrapiejskich lidaraŭ uśviadomić, što vajna ŭžo idzie6

Iłan Mask anansavaŭ stvareńnie kankurenta Vikipiedyi6

Pa Novaj Baravoj chodzić mužčyna, jaki pastajanna mianiaje abliččy. Chto jon taki?9

Pucin raskazaŭ, kolki zarablaje Rasija na prodažy ZŠA ŭranu6

Čatyrochhadovaja biełaruska sa śpisu Forbes «30 da 30» zrabiła ahlad biełaruskich straŭ i ŭ čarhovy raz skaryła instahram6

Pucin zapeŭnivaŭ Jeŭropu, što słabaść niedapuščalnaja12

Mark Formelle pačaŭ vypuskać adzieńnie dla niemaŭlat

Minskaje mora pazielanieła. Heta niebiaśpiečna?3

Zialenski: Paśla majoj sustrečy z Trampam u nas moža źjavicca niešta bolšaje2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka raskrytykavaŭ ptuškafabryki za parušeńnie sanitarnych normaŭ. A sam chadziŭ pa adnoj ź ich z Umkam

Łukašenka raskrytykavaŭ ptuškafabryki za parušeńnie sanitarnych normaŭ. A sam chadziŭ pa adnoj ź ich z Umkam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić