Aleh Papoŭ doŭhi čas pracavaŭ u časopisie «Vožyk» i ŭ «Narodnaj haziecie». Pra śmierć mastaka paviedamili znajomyja ŭ sacsietkach.

Aleh Papoŭ naradziŭsia ŭ 1955 hodzie. Jon zajmaŭsia karykaturaj 45 hadoŭ. Pieršy jaho malunak źjaviŭsia ŭ šmattyražnaj haziecie «Optik» zavoda imia Vaviłava. A potym malavaŭ karykatury dla «Viečiernieho Minska», «Minskaj praŭdy», «Sovietskoj Biełoruśsii». Paśla byŭ «Vožyk», «Narodnaja hazieta».
«Karykaturyst — prafiesija zusim nie masavaja: dobra, kali adzin čałaviek prypadaje na miljon žycharoŭ. Suadnosiny, uvohule, nie mianiajucca, navat kali heta budzie Rasija, Ukraina ci Estonija», — havaryŭ Papoŭ, jaki za savieckim časam byŭ adnym z samych viadomych u krainie karykaturystaŭ.
Aleh Papoŭ praciahnuŭ zajmacca hetaj spravaj i za pierabudovaj, i ŭ prałukašenkaŭskich vydańniach.
Ciapier čytajuć
«Pastavili pałatki, raźviali vohniščy». MUS paćvierdziła zatrymańnie 350 čałaviek pad Rasonami. Znajšli i arhumient: «Mnohija ŭ hołym vyhladzie pierad małaletnimi»
«Pastavili pałatki, raźviali vohniščy». MUS paćvierdziła zatrymańnie 350 čałaviek pad Rasonami. Znajšli i arhumient: «Mnohija ŭ hołym vyhladzie pierad małaletnimi»
U Šejmana znajšli jašče adnu mahčymuju kachanku i syna. Sakratarka biez vyšejšaj adukacyi za ličanyja hady stała ŭłaśnicaj raskošnych damoŭ i handlovaha centra
U Šejmana znajšli jašče adnu mahčymuju kachanku i syna. Sakratarka biez vyšejšaj adukacyi za ličanyja hady stała ŭłaśnicaj raskošnych damoŭ i handlovaha centra
«Što, hrochnuć dziaciej Cichanoŭskaj, kab źviarnuli ŭvahu na maju prablemu?» Jak tupy kamientar aktyvista Dzianisa Daškieviča stvaryŭ jamu prablemy ŭ Polščy
Kamientary