Hramadstva

U Barysavie na prodaž vystavili staryja drevy

Cikava, što pradajucca tolki sami raśliny, a nie terytoryja, na jakoj jany rastuć.

Na sajcie Centra pramysłovaj acenki ŭ raździele «aŭkcyjony» zaŭvažanyja niezvyčajnyja łoty-dva «kamplekty» vialikaŭzrostavych dreŭ, jakija rastuć u Barysavie pa adrasie vulica vulica Marozava, 87, piša Smartpress.by.

Pieršy łot — 78 raślin — acenieny ŭ 28 170 rubloŭ sa startu tarhoŭ. U jaho ŭvajšli drabnalistyja lipy, balzamičnyja tapoli, biarozy, dva jasieni, adna jabłynia, adna biełaja viarba, a taksama redkija kusty. Druhi składajecca ź siami nasadžeńniaŭ: šaści lip i puzyrapłodnik. Jaho startavy košt skłaŭ 4 563 rubli. Pry hetym na abodva łoty jana ŭžo źnižana na 10% ad pieršapačatkovaj.

Cikava, što pradajucca tolki sami raśliny, a nie terytoryja, na jakoj jany rastuć. Što rabić z takoj kuplaj, niezrazumieła. Novamu ŭłaśniku pryjdziecca nieści adkaznaść za zialony kutok (u tym liku, kali niejkaje dreva ŭpadzie z-za vietru abo pa inšych pryčynach), i nie fakt, što hetyja nasadžeńni atrymajecca śsiekčy na drovy abo pasprabavać zrabić ź ich piłamateryjały. 

Bo pa zakonie «Ab raślinnym śviecie», kali drevy i kusty rastuć za miežami pryvatnych padvorkaŭ abo abjektaŭ, jakija naležać pradpryjemstvam i arhanizacyjam, ich vysiečka biez adpaviednych dakumientaŭ zabaronienaja.

Na aŭkcyjon raśliny patrapili jak majomaść pradpryjemstva-bankruta. Tam ža akazalisia i niekatoryja pabudovy taho ž ułaśnika pa tym ža adrasie, naprykład, vodanapornaja vieža i padziemnyja składskija pamiaškańni. Pra ziamielnyja ŭčastki, jakija adnosiacca da hetaj nieruchomaści, skazana, što na ich pradastaŭlena prava pastajannaha karystańnia.

Sam aŭkcyjon užo zaviaršyŭsia, achvotnych pazmahacca za abjekty raślinnaha śvietu nie znajšłosia. Adnak, jak pakazana na sajcie, pradaviec moža vystavić łot na paŭtornyja tarhi.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

Usie naviny →
Usie naviny

Samy praciahły maršrut — 140 kiłamietraŭ za dzień. Eks-palitviazień Andrej Kuźniečyk zaciaty viełasipiedyst — jon raskazaŭ pra svajo chobi6

Nie prapuścicie vialikija źnižki na rekłamu ŭ «Našaj Nivie» da kanca leta

62-hadovuju namieśnicu dyrektara minskaj himnazii adpravili ŭ kałoniju za palityku12

Złučanyja Štaty mohuć skaracić kolkaść svaich vojskaŭ u Jeŭropie na 30%3

Šeleh: Biełaruskija leki ničym nie adroźnivajucca ad starych preparataŭ bujnych farmaceŭtyčnych kampanij3

Nastajaciel manastyra Šaaliń trapiŭ pad śledstva pa padazreńni ŭ rastratach i amaralnym ładzie žyćcia4

U Rečyckim rajonie ad udaru tokam zahinuli dvoje mužčyn

Ceny na šakaład ździŭlajuć13

Navumčyk pra niezaležnaść Biełarusi: Pucin nie zdolny mabilizavać nivodnaha biełarusa na vajnu — nacyjanalnyja aŭtanomii Rasii nie majuć i hetaha30

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić