Biełaruska adnačasova mieła dva hramadzianstvy — ale daviedałasia pra heta tolki ŭ 21 hod. Jak tak vyjšła?
Jana Dzienisiuk naradziłasia va Ukrainie, u Vałynskaj vobłaści, u 2000 hodzie. Nieŭzabavie paśla hetaha jaje siamja pierajechała ŭ Biełaruś, na Brestčynu — šukali pracu i lepšyja ŭmovy dla žyćcia. Na novym miescy jany admovilisia ad ukrainskaha hramadzianstva i atrymali biełaruskaje ŭ 2013 hodzie. Ale niekalki hadoŭ tamu dziaŭčyna vypadkova vyśvietliła, što jana ŭsio jašče zastajecca hramadziankaj Ukrainy. Jana raskazała «Našaj Nivie», jak takoje mahčyma.

Pierajechała ŭ Polšču, vyjšła zamuž za ŭkrainca
Dakumienty na vychad z ukrainskaha hramadzianstva afarmlali baćki i starejšaja siastra Jany. Sama Jana i jaje brat na toj momant byli niepaŭnaletnimi, i baćki ličyli, što dzieci stracili hramadzianstva razam ź siamjoj. Adnak akazałasia, što nieabchodnaja pracedura dla niepaŭnaletnich nie była zavieršanaja praz pamyłku supracoŭnika adpaviednaj słužby — i tamu ŭkrainskaje hramadzianstva ŭ ich zachavałasia.
«Uvieś hety čas my žyli i dumali, što majem tolki adno hramadzianstva — biełaruskaje, pakul moj brat u 2021‑m nie zachacieŭ pabracca šlubam z ukrainkaj pa svaim biełaruskim pašparcie, — raskazvaje dziaŭčyna. — Mihracyjnaja słužba va Ukrainie tady i paviedamiła, što ŭ jaho jość ukrainskaje hramadzianstva. Jano zachavałasia i ŭ mianie praz pamyłku supracoŭnikaŭ».
U kastryčniku 2021‑ha Jana pajechała pracavać na aŭtamabilny zavod u Polšču, u Hdańsk. Tam paznajomiłasia sa svaim budučym mužam Arciomam — jon ukrainiec, z Adeskaj vobłaści. Ciapier mužčyna pracuje barmienam, a taksama robić picu u kafe. Jana ž znachodzicca ŭ dekrecie i čakaje druhoje dzicia.
Pacikavilisia, čamu Jana ŭsio ž vyrašyła nie viartacca ŭ Biełaruś.
«Ja ŭ 2019 hodzie pierajechała ŭ Rasiju, Maskvu, maryła tam navučacca na psichołaha, — raskazvaje jana. — U 2014‑m mnie było 14 hadoŭ. Tady ja ŭvohule nie razumieła, što adbyvajecca… Kali pryjazdžała da svajakoŭ va Ukrainu, ja bačyła naviny, ale nichto ničoha mnie nie tłumačyŭ. Kali ja pajechała ŭ Rasiju, moj dziadźka ŭžo słužyŭ va ŭkrainskim vojsku. Ale ŭ mianie ŭ hałavie nie ŭkładałasia, ja nie zadumvałasia, kudy ja jedu i što rablu.
Na navučańnie ŭ Maskvie treba było zarabić, i mnie trapiłasia praca ŭ Polščy, tamu pajechała siudy. Ale ŭ 2022 hodzie pačałasia poŭnamaštabnaja vajna. I mnie jašče spatrebiŭsia čas, kab zrazumieć, što adbyvajecca, tamu što była maksimalna nie ŭ kantekście, i navat pad upłyvam prapahandy. Potym stała šukać, dzie navučacca va Ukrainie, znajšła anłajn-škołu, ale z-za biełaruskaha pašparta admovili, biaruć tolki hramadzian Ukrainy».
Pieršuju sprobu pa atrymańni ŭkrainskaha pašparta Jana zrabiła ŭ 2023 hodzie. Dziaŭčyna zapisałasia ŭ konsulstva ŭ Hdańsku, adkul jaje nakiravali ŭ mihracyjnuju słužbu, a tam zajavili, što kali Jana źjaŭlajecca hramadziankaj Ukrainy, to pavinna vyrašać heta pytańnie va Ukrainie.
«Kali mnie admovili va ŭjeździe va Ukrainu praz pašpart, jaki ja nie abirała, vielmi aburyłasia»
Sabraŭšy ŭsie najaŭnyja dakumienty, u tym liku paśviedčańnie ab naradžeńni, Jana pajechała va Ukrainu. Na miažy ŭkrainskija pamiežniki adviali jaje na dopyt, jaki ciahnuŭsia kala 5 hadzin. Choć u jaje biełaruskim pašparcie było paznačana, što dziaŭčyna naradziłasia va Ukrainie, heta nie spracavała, joj admovili va ŭjeździe. Pryčyny pastajanna źmianialisia: spačatku kazali, što niama pastajannaha vidu na žycharstva, potym — što patrebna zaprašeńnie ad svajakoŭ. Jana patłumačyła, što spynicca ŭ babuli i dziaduli i nazvała adras, ale joj paraili aformić aficyjnaje zaprašeńnie i pasprabavać jašče raz.
Nastupnym razam Jana pajechała praz dva tydni z aficyjnym zaprašeńniem ad dziaduli. Adnak na miažy jana znoŭ atrymała admovu va ŭjeździe. Takoje zaprašeńnie nie pasavała, bo dziadula nie ličycca blizkim svajakom. Inšy supracoŭnik rastłumačyŭ, što reč nie ŭ zaprašeńni, a ŭ biełaruskim pašparcie. Joj adkryta skazali: ź im lubyja sproby buduć marnyja.
«U mianie byŭ taki bol u dušy, ahida da ŭsiaho hetaha. A my ŭžo tady z mužam pačynali razmaŭlać pa-ŭkrainsku pamiž saboj, ja telefon pieraviała na ŭkrainskuju movu. I tady, kali mnie admovili druhi raz prosta praź biełaruski pašpart, jaki ja nie abirała (tamu što ja była niepaŭnaletniaja i nie mahła fizična hetaha zrabić), ja vielmi aburyłasia», — kaža dziaŭčyna.
U 2025‑m u Jany naradziŭsia syn. Tady jana vyrazna zrazumieła, što pavinna abaviazkova vyrašyć pytańnie svajho hramadzianstva, bo dzicia aŭtamatyčny atrymała ŭkrainskaje pa linii baćki.
Na aficyjnych resursach Jana znajšła infarmacyju, što konsulstva abaviazana razhladać takija vypadki. Z usimi najaŭnymi dakumientami dziaŭčyna znoŭ pajšła tudy — joj admovili, spasłaŭšysia na toje, što patrebna kopija ŭkrainskaha pašparta jaje maci. Hety dakumient znachodziŭsia ŭ Biełarusi, i pieradać jaho nie było mahčymaści.
Praz tydzień Jana viarnułasia ŭ konsulstva. Jana nastajała, što heta ŭsie dakumienty, jakija ŭ jaje jość, i što ŭ bližejšyja miesiacy jana nie zmoža atrymać kopiju pašparta maci. Dziaŭčyna paprasiła pravieści pravierku na padstavie taho, što maje, apłaciła konsulski zbor — kala 270 biełaruskich rubloŭ, — i jaje zajavu pryniali.
«Admova ad biełaruskaha hramadzianstva moža zaniać dva hady»
Praź miesiac paśla hetaha Janie patelefanavali z konsulstva i paviedamili, što jaje ŭkrainskaje hramadzianstva paćvierdžana. Nastupny krok — afarmleńnie pašparta. Dla hetaha treba było prynieści biełaruski dakumient, fota i zajavu. Jašče praź miesiac, u vieraśni 2025-ha, byŭ hatovy novy pašpart, ale tudy pastavili štamp, što Jana pražyvaje ŭ Biełarusi, bo ŭ polskim dazvole na žycharstva dziaŭčyny paznačanaja heta kraina pachodžańnia.

«Skazali paśla atrymańnia novaj karty pobytu, užo na ŭkrainski pašpart, treba budzie pryjści i stać na ich konsulski ŭlik».
Jana budzie padavać dakumienty na admovu ad biełaruskaha hramadzianstva. Dziaŭčyna adznačaje, što raniej heta možna było zrabić za hod, ciapier — razhlad moža ciahnucca da dvuch. Ale nastrojena davieści spravu da kanca.
Ciapier čytajuć
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna
Kamientary