Hruzija całkam zabaraniła reekspart aŭto ŭ Rasiju i Biełaruś. Što heta aznačaje dla biełarusaŭ na praktycy?
Dniami pačało źjaŭlacca ŭsio bolš infarmacyi pra toje, što hramadzianie Biełarusi bolš nie mohuć vyvieźci mašynu z Hruzii. Razabralisia, što źmianiłasia.

Što adbyvajecca?
Paśla taho, jak u pačatku leta 2024 hoda litoŭskaja mytnia pierastała afarmlać tranzit u Biełaruś dla aŭtamabilaŭ z ZŠA z abjomam ruchavika, bolšym za 1,9 litra, a taksama dla hibrydaŭ i elektramabilaŭ, litoŭski port Kłajpieda ŭ łancužku dastaŭki takich aŭto byŭ zamienieny na hruzinski port Poci.
Admietna, što na toj momant u Hruzii ŭžo amal hod dziejničała zabarona na reekspart mašyn u Biełaruś i Rasiju, ale hetyja abmiežavańni nie raspaŭsiudžvalisia na fizičnych asob.
Ciapier ža, jak vynikaje z paviedamleńniaŭ u ŚMI, a taksama pa infarmacyi ad kampanij, što zajmajucca dastaŭkaj aŭto sa Štataŭ, u Hruzii z 15 maja pierastali afarmlać ekspart na biełaruski abo rasijski pašpart — navat kali pradaŭcom vystupaje fizičnaja asoba.
Mašyny biełarusaŭ ciapier zachrasnuć u Hruzii, jak niekali ŭ Litvie?
Na pieršy pohlad moža padacca, što «łavačka» prykryłasia, ale heta nie tak. Dla aŭto z ZŠA, jakija dastaŭlajucca z Hruzii ŭ Biełaruś aŭtavozami, ničoha nie źmienicca, bo transpartnyja kampanii i kampanii-pasiaredniki navučylisia adrazu afarmlać dakumienty tak, nibyta kančatkovy pakupnik aŭtamabila — z Kazachstana abo Kyrhyzstana.
Padobna, što hetaja schiema budzie pracavać, jak i raniej. A voś vyvaz mašyn z Hruzii ŭ Biełaruś svaim chodam stanie niemahčymym, bo schiema ź pieraprodažam aŭto praz hruzinskuju «viešałku»-fizasobu z 15 maja ŭžo nie pracuje.
Hetyja novaŭviadzieńni zakranuć jak tych, chto zamaŭlaŭ mašynu z ZŠA i chacieŭ zekanomić na dastaŭcy, tak i tych pakupnikoŭ i pierakupščykaŭ, jakija samastojna nabyvali mašyny ŭ Hruzii.
Reč u tym, što ŭ Hruzii pieraprodaž aŭtamabilaŭ sa Štataŭ — vielmi raspaŭsiudžany vid biznesu. Tamu pryhon amierykanskaj mašyny z hetaj krainy raniej byŭ zvyčajnaj spravaj. Takija aŭto pakupniki ź Biełarusi dastaŭlali svaim chodam, što ciapier stała niemahčymym.
Hłabalnych źmien, jak heta było ŭ vypadku z abmiežavańniami, jakija letaś uviała Litva, nie adbudziecca. U bolšaści vypadkaŭ i padsankcyjnyja amierykanskija aŭto praciahnuć traplać u Biełaruś praz Hruziju.
Adnak achvotnym nabyvać mašynu z ZŠA takim sposabam varta razumieć, što hetaja schiema znachodzicca pa-za zakonam.
Isnujuć dźvie asnoŭnyja ryzyki
1. Farmalny ŭłaśnik — nie vy
Amal na ŭsim šlachu z ZŠA da Biełarusi mašyna naležyć nie vam, a niejkaj padstaŭnoj kampanii ci čałavieku z Kazachstana abo Kyrhyzstana. U vyniku ŭ Biełarusi ŭžo chapaje ludziej, jakija zastalisia biez hrošaj i biez mašyny, — praz toje, što farmalny ŭłaśnik vyrašyŭ stać jašče i faktyčnym.
2. Źmiena pazicyi Hruzii
Niama harantyi, što z časam hruzinskija ŭłady nie vyrašać uzmacnić kantrol za reekspartam aŭtamabilaŭ u Kazachstan i Kyrhyzstan.
Abmiežavańni, uviedzienyja 15 maja, mnohija nazvali sprobaj Hruzii dystancyjavacca ad statusu krainy, praź jakuju Rasija abychodzić sankcyi.
Sačycie za ličbami
Dla razumieńnia maštabaŭ: u 2024 hodzie ekspart aŭtamabilaŭ staŭ klučavym kampanientam źniešniaha handlu Hruzii, składajučy 37% ad ahulnaha ekspartu krainy. Ahulny abjom ekspartu aŭtamabilaŭ dasiahnuŭ $2,43 miljarda.
Dla paraŭnańnia: u davajennym 2021 hodzie ekspart aŭtamabilaŭ z Hruzii skłaŭ $417,6 miljona, što adpaviadała 10,9% ad ahulnaha abjomu ekspartu. Asnoŭnymi kirunkami ekspartu tady byli Azierbajdžan, Armienija i Ukraina.

Adnak za apošnija hady źmianilisia nie tolki ličby, ale i asnoŭnyja krainy — pakupniki aŭto. Na pieršym miescy ciapier Kyrhyzstan, na druhim — Kazachstan (abiedźvie krainy ŭvachodziać u JEAES). A raniejšy lidar Azierbajdžan skaciŭsia na treci radok. U suviazi z hetymi źmienami ŭ ŚMI niaredka hučać zdahadki, što častka mašyn, jakija nibyta nakiroŭvajucca ŭ krainy Siaredniaj Azii, u vyniku asiadajuć u Rasii.
A što možna pryvieści biez ryzyki?
Biełarusy mohuć nabyvać takija aŭto ŭ ZŠA:
— z abjomam ruchavika da 1,5 litra i ź lubym klirensam;
— z abjomam ruchavika ad 1,5 da 1,9 litra i klirensam da 165 mm;
— aŭtamabili, starejšyja za 5 hadoŭ, z abjomam ruchavika, bolšym za 1,9 litra i klirensam da 165 mm.
Aŭtamabili, što adpaviadajuć hetym kryteram, možna dastaŭlać praź litoŭski port Kłajpieda.
Ciapier čytajuć
Navukoviec raspavioŭ pra hieałahičnyja zahadki Biełarusi: irtuć ź ziamli i kratar ad padzieńnia mietearyta, jaki źniščyŭ usio žyvoje ŭ radyusie tysiač kiłamietraŭ

Kamientary
Rassłab́sia, vsiem davno vsie iźviestno. Hruzija na etom diełajet sumasšiedšije babki i tam vsiech vsie ustraivajet.