Na mitynhu ŭ Vilni zatrymali pravakatara. A Cichanoŭski zajaviŭ pra namier dabivacca sustrečy ź Zialenskim
Abniać Siarhieja na mitynh u stalicy Litvy pryjšli Palina Šarenda-Panasiuk i palitviazień Juryj Čudzinovič, jaki siadzieŭ ź Cichanoŭskim u susiedniaj kamiery. A śpiavak Kosmas vykanaŭ svaju karonnuju «Razbury turmy mury» z ejfaryčnaj dapamohaj Cichanoŭskaha. Schod nie abyšoŭsia bieź incydentu.

Śviatłana Cichanoŭskaja pryjšła na płošču Vincasa Kudzirki ŭ centry Vilni z papkaj z partretam palitviaźnia i nobieleŭskaha łaŭreata Alesia Bialackaha. Jaje vystup byŭ karotki i ścipły. Jana padziakavała ŭsim, chto praciahvaje baraćbu za vyzvaleńnie palitviaźniaŭ.
Dalej mikrafon uziaŭ Siarhiej Cichanoŭski, jon i dydžeiŭ usiu sustreču, vypramieńvaŭ ejfaryju svabody.
Cichanoŭski paabiacaŭ, što chutka abvieścić zbor ludziej i aktyŭna ŭklučycca ŭ pracu — hetyja akcyi jon nazvaŭ raźminkaj.

Abniać Siarhieja pryjšli Palina Šarenda-Panasiuk i palitviazień Juryj Čudzinovič, jaki siadzieŭ ź Cichanoŭskim u susiedniaj kamiery.

A śpiavak Kosmas vykanaŭ svaju karonnuju «Razbury turmy mury» z ejfaryčnaj dapamohaj Cichanoŭskaha.

Siarhiej adznačyŭ, jak paradavała jaho ŭ turmie ŭ 2020 hodzie infarmacyja pra toje, jak šmat prahladaŭ sabrała hetaja pieśnia ŭ jutubie.
Na mitynhu byli taksama byłyja palitźniavolenyja Natalla Dulina, Ihar Karniej i Dźmitryj Hopta, muzyki Łeśli Najf i Cimate Suładze, akcior i haspadar «Karčmy 1863» Illa Jasinski, kiraŭnik fondu «Bajsoł» Andrej Stryžak. Padtrymać Cichanoŭskaha pryjšoŭ i biełaruskamoŭny litoŭski deputat Tomas Tamilinas.
Siarhiej Cichanoŭski pračytaŭ i jašče adzin vierš, jaki napisaŭ u turmie. Jamu nie davali mahčymaści pisać, tamu jon napisanyja tvory prosta zapaminaŭ.
«V tiuŕmie lišien vsieho, no nie sdajuś.
Ja znaju pravdu: viečno budut žiť
Svoboda, bratstvo, naša Biełaruś».
Siarhiej Cichanoŭski zajaviŭ, što budzie dabivacca sustrečy z prezidentam Ukrainy Uładzimiram Zialenskim.
A taksama — što atrymaŭ «pašpart Novaj Biełarusi».
Cichanoŭski raskazaŭ taksama, što praciahvaje stračvać vahu.
Kaža, što kali raptam pamre, to značyć jamu niešta ŭkałoli ci padsypali napaśledak.
Pa vychadzie z turmy błohier važyŭ 79 kh. Ciapier jaho vaha źniziłasia da 76 kh.
Mnohija biełarusy prynieśli na sustreču samarobnyja płakaty.
«Siarhiej — džentelmien» — tak hučaŭ płakat adnaho z udzielnikaŭ.
Tak siabie nazvaŭ sam Cichanoŭski: raz jaho žonka — prezident, to jon — pieršy džentelmien krainy (pa anałohii ź pieršaj łedzi).
Prykoł, adnak, zaklučany ŭ advarotnym baku taho płakata. Tam napisana: «Saša nie džentlmien».






Siarhiej Cichanoŭski taksama raskazaŭ pra strašnyja ŭmovy, u jakich siadzić eks-kandydat u prezidenty Mikoła Statkievič.
Pa słovach Cichanoŭskaha, Mikałaja Statkieviča ŭtrymlivali ŭ Hłybokim u kamiery, dzie navat łokci niemahčyma raźvieści.
Da Statkieviča, pa słovach Cichanoŭskaha, taksama pryjazdžali z prapanovami pisać prašeńnie ad pamiłavańni, ale Statkievič plunuŭ im u tvar.
Zdaryŭsia na mitynhu i nievialički incydent. Na schod pryjšoŭ čałaviek, jaki staŭ skandavać Cichanoŭskim «Hańba».
Im akazaŭsia Śviatasłaŭ Milajkoŭski, były kaardynatar štaba Viktara Babaryki pa Frunzienskim rajonie. Kaža, što hladzieŭ tranślacyju sustrečy i tak aburyŭsia, što syšoŭ z pracy i pryjechaŭ siudy. Jon staŭ kryčać, što Cichanoŭskija — pahroza nacyjanalnaj biaśpiecy Litvy.
Mitynhoŭcy stali kryčać «Hańba» ŭ adkaz jamu.
Palicyja adviała Milajkoŭskaha da svajoj mašyny. Paśla pravierki dakumientaŭ jaho adpuścili.
Jak vyśvietliła «Naša Niva», Milajkoŭski ŭ 2020 hodzie byŭ nie tolki ŭ štabie Babaryki, ale i ŭ štabie Valera Capkały. Paźniej jon byŭ hościem błohiera Virusa (Kandracienki).
Usiaho pa acency pradstaŭnikoŭ vilenskaj palicyi, na akcyju sabrałasia kala 350 čałaviek.
Ciapier čytajuć
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary
Dno, jak jość.