Hramadstva55

Na Noč rasstralanych paetaŭ Cichanoŭskaja pračytała vierš Alesia Dudara

U hety dzień biełarusy ŭspaminajuć tych, chto zahinuŭ za svaje pohlady, praŭdu i svabodu słova ad ruk savieckich uładaŭ. U takija momanty asabliva vostra adčuvajecca, jak mnoha značyć čałaviečy hołas i mahčymaść być pačutym. U hetym hodzie demakratyčnaja lidarka Śviatłana Cichanoŭskaja abrała dla čytańnia natchnialny vierš Alesia Dudara «I ŭ niaznanaj ćmianaj dali».

Skrynšot ź videa

«Siońnia hety vierš Alesia Dudara asabliva rezanuje ź biełaruskaj rečaisnaściu. Praz stolki hod jon zastajecca aktualnym i adhukajecca ŭ sercy. Dla mianie hetyja radki — pra pošuk, nadzieju i toje, što navat u ciemry zastajecca śviatło, jakoje nielha źniščyć», — adznačyła Śviatłana Cichanoŭskaja ŭ svaim telehram-kanale.

Aleś Dudar. I ŭ niaznanaj ćmianaj dali

I ŭ niaznanaj ćmianaj dali słovaŭ novych my šukali,
Słovaŭ novych my šukali i nie zdoleli znajści,
A ŭ žytniovym u prastory rassypali pieśni zory,
Rassypali pieśni zory kala voziera ŭ tryści.
I nie dumali nikoli, što ŭ našaj mocy dola.
Što ŭ našaj mocy dola i nie vyrviecca ad nas;
Nie mahło nam i pryśnicca — našych dumak kalaśnica,
Našych dumak kalaśnica — heta śvietu apajas.
Chto ž kazaŭ, što ŭ ćmianaj dali słovaŭ novych my šukali,
Słovaŭ novych my šukali i nie zdoleli znajści?
Novy dzień nie za harami. Naša dola budzie z nami,
Naša dola budzie z nam dniami novymi ćviści.

Aleś Dudar (sapr. Alaksandr Dajlidovič, 1904—1937) — biełaruski paet, krytyk i pierakładčyk. Naradziŭsia ŭ vioscy Navasiołki ciapierašniaha Pietrykaŭskaha rajona. U časy Pieršaj suśvietnaj vajny siamja była ŭ biežanstvie ŭ Tamboŭskaj hubierni.

U 1921 hodzie debiutavaŭ jak paet, byŭ udzielnikam litaraturnaha abjadnańnia «Maładniak» i paźniej «Połymia». Vučyŭsia ŭ BDU, ale praz represii pakinuŭ univiersitet. Nieadnarazova aryštoŭvaŭsia NKVD za svaje tvory i pa palityčnych padazreńniach. 29 kastryčnika 1937 hoda rasstralany ŭ Minsku. 

Aleś Dudar stvaryŭ zborniki vieršaŭ i paem, pisaŭ krytyčnyja artykuły i pierakładaŭ z ruskaj, niamieckaj dy francuzskaj moŭ.

Kamientary5

  • ŭ
    29.10.2025
    u Minsku jość vulica Alesia Dudara
  • Žvir
    29.10.2025
    Balšaviki vykasili ŭ 30-ja usiu siłu z nacyi, jakaja farmavała j jakoj jana mahła staleć dy kiravacca. Ciapier unučki tych balšavikoŭ praciahvajuć spravu, i nia tolki ŭ nas.
  • **
    30.10.2025
    Žvir , 2020 hod pokazał - čto nie vsio bolšieviki vykosili, porosl normalno vzošła, tolko niemnoho naivnaja, no ničieho sizo i tiuŕmy ispravili etu naivnosť, nadiejuś.

Ciapier čytajuć

Milicyja zatrymała taho samaha rasijskaha turysta, jaki kinuŭ niedakurak na vulicy. Zaŭtra sud31

Milicyja zatrymała taho samaha rasijskaha turysta, jaki kinuŭ niedakurak na vulicy. Zaŭtra sud

Usie naviny →
Usie naviny

Vučyč pryvioŭ u prykład biełaruskuju roŭnaść rehijonaŭ i pastaviŭ Barysaŭ u adzin šerah ź Minskam5

Ukraina stvoryć Nacyjanalny panteon u Kijeva-Piačerskaj łaŭry. Čym jon budzie adroźnivacca ad aficyjoznaha panteona ŭ Biełarusi?2

35‑hadovy dalnabojščyk ź Biełarusi raptoŭna pamior u Kitai. Heta muž samaj tytułavanaj biełaruskaj dziudaistki13

Z pačatku vajny ŭ Čornym mory mahło zahinuć da 100 tysiač delfinaŭ6

Pobač z Tałstym i Dastajeŭskim: u rasijskuju školnuju prahramu pa litaratury ŭklučać knihi pra «SVA»13

U Tehieranie prachodzić raźvitańnie z Ali Chamieniei: Miadźviedzieŭ pahražaje błakadaj pralivaŭ, a novy lidar Irana chavajecca ŭ bunkiery6

U Połacku paśla rekanstrukcyi adkryli most cieraz raku Pałatu1

Papuhaj źlacieŭ ad haspadaroŭ u Łahojskim rajonie. Jaho bačyli ŭ Minsku2

Ci varta dzieciam karystacca ChatGPT? Razvažaje suzasnavalnik EPAM Leanid Łoźnier1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Milicyja zatrymała taho samaha rasijskaha turysta, jaki kinuŭ niedakurak na vulicy. Zaŭtra sud31

Milicyja zatrymała taho samaha rasijskaha turysta, jaki kinuŭ niedakurak na vulicy. Zaŭtra sud

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić