Hramadstva1313

Hihin: Histaryčnuju praŭdu tranślujem u tym liku ŭ sacsietkach, i moładź nas čuje

Razmaŭlać z moładździu i danosić joj histaryčnuju praŭdu varta na ŭsich placoŭkach, u tym liku i ŭ sacyjalnych sietkach. Takim mierkavańniem padzialiŭsia hienieralny dyrektar Nacyjanalnaj biblijatekii, deputat Pałaty pradstaŭnikoŭ Nacyjanalnaha schodu Vadzim Hihin na Ill Forumie Sajuznaj dziaržavy «Rasija i Biełaruś: ahulnaja historyja, ahulny los», piša BiełTA.

Vadzim Hihin. Fota: BiełTA

Za apošnija hady, asabliva za apošnija piać hadoŭ, u praviadzieńni histaryčnaj palityki jak u Biełarusi, tak i ŭ Rasii dasiahnuta niamała pośpiechaŭ, adznačyŭ Vadzim Hihin.

«Možna kazać pra skaardynavanuju dziaržaŭnuju palityku ŭ našych krainach. Hetamu jość dokazy. Heta nie tolki sumiesnyja navukovyja daśledavańni, uzhodnienaja praca pry vypracoŭcy navučalnych prahram, ale i rehularnyja kansultacyi na ŭzroŭni dziaržaŭnych instytutaŭ, jakija ažyćciaŭlajuć hetuju palityku», — padkreśliŭ jon. Da mahčymych supiarečnaściam, jakija zaŭsiody niepaźbiežnyja pry traktoŭcy tych ci inšych padziej, treba stavicca spakojna, ličyć Vadzim Hihin.

«Toje, što jość vostryja pytańni, heta kaža ab adkrytaści navukovaha pošuku, ab tym, što my z vami pravodzim sapraŭdy plonnuju pracu», — upeŭnieny jon.

«Falsifikacyja — heta ŭśviadomlenaja, zamoŭlenaja, jak praviła, palityka, nakiravanaja na skažeńnie faktaŭ, i z hetym my pavinny vieści baraćbu, i my heta robim. Nami viadziecca sistemnaja praca pa zachavańni histaryčnaj pamiaci razam z Rasijaj. Hetaja praca vielmi napružanaja, z aporaj na navukovyja daśledavańni, i jana patrabuje pošuku kansensusu, — raspavioŭ hiendyrektar.

— Toje, što my heta robim i paznačajem haryzonty sumiesnych daśledavańniaŭ, heta vielmi važna. Pahladzicie, jak my pa-novamu zahavaryli pra złačynstvy akupantaŭ, jak my stali kazać pra inšyja epizody našaj historyi.

My idziem na placoŭki sacyjalnych sietak, u tyja prastory, dzie znachodzicca naša moładź, i jana nas čuje. Kali my kažam praŭdu i danosim jaje cikava, to moładź čuje. Ale lubaja praŭda, jakuju my tranślujem u tych ža sacsietkach, pavinna abapiracca na knihi i navukovyja daśledavańni. My z vami ŭsie znachodzimsia na froncie baraćby za histaryčnuju praŭdu. I robim heta ŭpeŭniena, ź vieraj, z aporaj na viedy, a heta źjaŭlajecca załoham pośpiechu».

Kamientary13

  • daviedka
    13.11.2025
    Hihin płocho tranślirovał istoričieskuju pravdu, jeśli jeho zamienili oficierom HRU.
  • Volha
    13.11.2025
    U režymnaj prapahandzie Hihina stolki ž praŭdy, kolki ŭ Majn Kampf adnaho vusataha złačyncy.
  • Iditie vy nachrien hihiny so svoimi pravdami i bibliotiekami
    13.11.2025
    Svołoči i podonki vysšiej stiepieni

Ciapier čytajuć

Pamiatajecie Asol Śliviec? Žyćcio frystajlistki źmianiłasia da niepaznavalnaści, ciapier jana Abihal3

Pamiatajecie Asol Śliviec? Žyćcio frystajlistki źmianiłasia da niepaznavalnaści, ciapier jana Abihal

Usie naviny →
Usie naviny

Cichanoŭskaja šukaje ŭ Varšavie kaśmietołaha i treniera pa boksie29

Tramp adkryta vykazaŭ padtrymku Viktaru Orbanu na vybarach4

Forma zbornaj Haici vyklikała sapraŭdny furor na Zimovych Alimpijskich hulniach. Ale jaje ledź nie zabaranili2

Jeŭrakamisija pradstaviła prapanovy pa 20‑m pakiecie sankcyj suprać Rasii. Jaho majuć pryniać da hadaviny vajny

Kaleśnikava padziakavała za padtrymku i kiłavaty ciepłyni i śviatła, jakija jany adčuła ŭ apošnija dni12

«Heta ž machinacyja». Biełaruska dapamahła siabroŭcy zrabić polskuju vizu i atrymała hałaŭny bol z bankam5

Franak Viačorka i Alaksandr Dabravolski pierajazdžajuć u Varšavu razam ź Cichanoŭskaj26

U Biełarusi paśla «Uli» chočuć abmiežavać ceny na taksi2

«Mocnyja sutarhi pa ŭsim ciele». 18‑hadovy Maćviej raskazaŭ, jak jaho ŭdaryła tokam u minskim tralejbusie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie Asol Śliviec? Žyćcio frystajlistki źmianiłasia da niepaznavalnaści, ciapier jana Abihal3

Pamiatajecie Asol Śliviec? Žyćcio frystajlistki źmianiłasia da niepaznavalnaści, ciapier jana Abihal

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić