Zdaroŭje

Novy trend — małodziva zamiest vitaminaŭ. Jano sapraŭdy karysnaje?

U ZŠA imkliva raście popyt na małodziva — pieršaje małako, jakoje vypracoŭvajecca paśla rodaŭ. Jaho pradajuć u vyhladzie darahich dabavak i rekłamujuć jak padtrymku dla imunitetu, stravavańnia i fizičnaj formy. Vydańnie The New York Post vyśvietliła, nakolki hetyja śćviardžeńni paćviardžajucca daśledavańniami.

Fota: Emran Uddin / Vecteezy.com

Apošnija hady vakoł hrudnoha małaka ŭźnikła niečakanaja kamiercyjnaja cikavaść. U 2025 hodzie adna z TikTok-błohierak zajaŭlała, što zarabiła bolš za 13 tysiač dalaraŭ, pradajučy svajo małako bodzibiłdaram, pierakananym, što jano dapamoža im chutčej nabrać myšačnuju masu. U Aŭstralii žurnalisty fiksavali vypadki, kali ankałahičnyja pacyjenty praz fejsbuk šukali hrudnoje małako, miarkujučy, što jano dapamoža im u lačeńni.

Asablivy popyt — na małodziva, pieršaje małako, jakoje vypracoŭvajecca ŭ apošnija tydni ciažarnaści i ŭ pieršyja dni paśla rodaŭ. Jaho časta nazyvajuć «vadkim zołatam» — za vysokuju kancentracyju antyciełaŭ i pažyŭnych rečyvaŭ, jakija padtrymlivajuć imunnuju sistemu niemaŭlaci i raźvićcio jaho kišečnika. Małodziva vypracoŭvajuć usie samki sysunoŭ.

Ciapier ža jano stała papularnym i siarod darosłych — u vyhladzie charčovych dabavak.

Bum małodziva

Jak adznačajuć ekśpierty, bolšaść dabavak z małodzivam vyrablajecca z syraviny, atrymanaj ad karoŭ. Takija pradukty pradajucca ŭ vyhladzie parašku abo kapsuł. Košt adnoj upakoŭki moža pieravyšać 100 dalaraŭ.

Pavodle śpiecyjalistaŭ u charčavańni, małodziva karovaŭ utrymlivaje tyja ž klučavyja kampanienty, što i čałaviečaje: imunahłabuliny (antycieły), faktary rostu i achoŭnyja białki. Mienavita ź imi źviazvajuć mahčymuju karyść dla kišečnika, imunnaj sistemy i adnaŭleńnia paśla nahruzak.

Prodažy imkliva rastuć. Za apošni hod amierykancy vydatkavali kala 19 miljonaŭ dalaraŭ na dabaŭki z małodziva. Pavodle dadzienych analitykaŭ rynku, kolkaść praduktaŭ z hetym inhredyjentam pavialičyłasia bolš jak na 150% — heta samy chutkarosły siehmient u svajoj katehoryi.

Ekśpierty miarkujuć, što rost papularnaści tłumačycca niekalkimi faktarami: novymi daśledavańniami pra karyść małodziva i padtrymkaj z boku znakamitaściaŭ.

Karovina małodziva i atrymany ź jaho parašok. Fota: Wikimedia Commons

Što kažuć daśledavańni

Navukovyja vysnovy pakul aściarožnyja. Daśledavańniaŭ stanovicca bolš, ale adnaznačnaha kansensusu niama.

Ahlad, apublikavany ŭ 2022 hodzie, pakazaŭ, što małodziva moža ŭmacoŭvać ślizistuju abałonku kišečnika i źnižać jaho pranikalnaść, što spryjaje palapšeńniu stravavańnia i ŭmacavańniu imunnaj abarony. Sistematyčny ahlad 2024 hoda vyjaviŭ, što ŭ bolšaści praanalizavanych daśledavańniaŭ pryjom małodziva źnižaŭ častatu dyjarei.

Jość taksama dadzienyja pra źnižeńnie ryzyki infiekcyj vierchnich dychalnych šlachoŭ u studentaŭ i spartsmienaŭ. U randamizavanym daśledavańni z udziełam studentaŭ-miedykaŭ — jakija majuć pavyšanuju ryzyku praz stres i kantakt z pacyjentami — dabaŭki z małodziva zabiaśpiečyli istotnuju imunnuju abaronu.

Značnaja častka navukovych prac pryśviečana sportu. Małodziva moža dapamahać padtrymlivać vynikovaść padčas intensiŭnych trenirovak i ŭ pieryjad adnaŭleńnia. Adnak dokazaŭ taho, što jano istotna ŭpłyvaje na rost myšačnaj masy abo źmianieńnie składu cieła, pakul niašmat.

Asobna zhadvajecca i mahčymy efiekt miascovaha prymianieńnia — naprykład, dla źmianšeńnia simptomaŭ vahinalnaj suchaści ŭ žančyn. Ale ŭ cełym mierkavańnie ekśpiertaŭ takoje: asnoŭnyja patencyjnyja pieravahi datyčacca kišečnika i imunnaj sistemy, i jany, vierahodna, adnolkavyja dla mužčyn i žančyn.

Pry hetym častka hučnych zajaŭ — pra mienšaje ŭzdućcie, rost siły i myšačnaj masy, a taksama huściejšyja vałasy — hruntujecca na daśledavańniach, inicyjavanych samimi vytvorcami.

Jak vybrać i kamu nie varta

Pry vybary bijadabavak z małodziva karoŭ ekśpierty rajać źviartać uvahu na pachodžańnie syraviny i sposab apracoŭki. Važna, u jakich umovach utrymlivajuć karoŭ i ci vykarystoŭvajucca pry hetym harmony abo hienietyčna madyfikavanyja karmy, a taksama jakim čynam atrymlivajuć i sušać małodziva. Pry vysokaj tempieratury častka bijaaktyŭnych złučeńniaŭ moža razburacca, tamu vytvorcy zvyčajna padkreślivajuć vykarystańnie źbierahalnych mietadaŭ apracoŭki. Z hetaj ža pryčyny parašok nie rajać źmiešvać z haračymi napojami.

Dabaŭki z karovinaha małodziva nie pasujuć ludziam z alerhijaj na białok karovinaha małaka. Jany taksama źmiaščajuć łaktozu, tamu pry jaje niepieranosnaści mahčymyja ŭzdućcie i dyskamfort.

Bolšaść ekśpiertaŭ, ź jakimi razmaŭlali žurnalisty The New York Post, adznačajuć: małodziva — nie čaradziejny srodak, a bijałahična aktyŭny pradukt, jaki ŭ peŭnych situacyjach — padčas stresu, intensiŭnych trenirovak abo padvyšanaj ryzyki infiekcyj — moža davać dadatkovuju padtrymku kišečniku i imunnaj sistemie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu2

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Usie naviny →
Usie naviny

U Tbilisi źniasuć architekturny abjekt, jaki pavinien byŭ stać adnym ź simvałaŭ horada16

Wildberries paśla ŭkrainskich atak vydaliŭ raździeł «Usio dla SVA»4

Na Hrodzienščynie vajskovyja kamisary adpravilisia vučyć sialan źbirać uradžaj12

«Ź Biełarusi ŭ turmu». Nazvu našaj krainy abyhrali na viasiołym šou ŭ Vilni8

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki3

Mnohija rybaki dahetul łoviać sa śvincovym hruziłam. Ale śviniec mocna škodzić pryrodzie6

Pad Viciebskam spynili kiroŭcu, jaki lacieŭ z chutkaściu 172 km/h3

Na Słonimščynie školniki znajšli 500 artefaktaŭ i manietu XVII stahodździa

«Namahaŭsia patłumačyć, što 30 litraŭ — mała». Biełaruski ajcišnik prajechaŭsia pa Rasii i padzialiŭsia ŭražańniami

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu2

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić