Śviet

Kab załahodzić Trampa, PAR pryznačyła pasłom u ZŠA palityka, jaki ŭvachodziŭ va ŭrad jašče ŭ časy aparteidu

Prezident Paŭdniova-Afrykanskaj Respubliki Sirył Ramafosa pryznačyŭ novym pasłom krainy ŭ ZŠA Rulfa Miejera — palityka, jaki ŭvachodziŭ u skład apošniaha ŭrada PAR časoŭ aparteidu, piša Bi-bi-si.

Rulf Miejer. Fota: Gallo Images via Getty Images

Rašeńnie ab pryznačeńni paćvierdzili ŭ administracyi prezidenta PAR i adznačyli, što jano ŭstupaje ŭ siłu nieadkładna. Taksama paviedamlajecca, što ŭ PAR praciahły čas nie było paŭnavartasnaha ambasadara ŭ ZŠA paśla taho, jak papiaredniaha dypłamata vysłali letaś na fonie napružanych palityčnych sprečak pamiž krainami.

Rulf Miejer — 78‑hadovy palityk z doŭhaj palityčnaj karjeraj. U časy aparteidu jon byŭ pradstaŭnikom Nacyjanalnaj partyi, jakaja tady kiravała krainaj i ŭstanaviła sistemu rasavaj siehrehacyi. Paźniej jon staŭ adnym z tych, chto ŭdzielničaŭ u pieramovach pra zakančeńnie aparteidu i pierachod PAR da demakratyčnaj sistemy ŭ pačatku 1990‑ch hadoŭ.

U hety pieryjad jon byŭ u składzie apošniaha ŭrada aparteidu, a paśla pierachodu ŭłady ŭdzielničaŭ u farmavańni ŭrada nacyjanalnaha adzinstva ŭ 1994 hodzie, kali prezidentam staŭ Nelsan Mandeła. Paźniej jon pakinuŭ svaju pieršapačatkovuju partyju i dałučyŭsia da inšych palityčnych inicyjatyŭ, u tym liku da Afrykanskaha nacyjanalnaha kanhresa.

Pavodle paviedamleńniaŭ ŚMI, Miejer i ciapierašni prezident Sirył Ramafosa PAR u svoj čas byli ŭdzielnikami pieramoŭnaha pracesu, jaki pryvioŭ da zakančeńnia aparteidu. U toj pieryjad jany navat padtrymlivali asabistyja kantakty i supracoŭnictva ŭ ramkach palityčnaha dyjałohu.

U adnosinach pamiž PAR i ZŠA ŭ apošnija hady ŭźnikali sprečki. U tym liku jany byli źviazanyja z abvinavačańniami i palityčnymi zajavami z boku prezidenta ZŠA Donalda Trampa ab ucisku ŭ krainie biełych fiermieraŭ, jaki ŭ PAR admaŭlajuć. 

U lutym 2025 hoda Tramp abviaściŭ ab prypynieńni krytyčna važnaj dapamohi Paŭdniovaj Afrycy i prapanavaŭ členam hramady afrykanieraŭ — u asnoŭnym biełym naščadkam rańnich hałandskich i francuzskich pasialencaŭ — pierasialicca ŭ ZŠA ŭ jakaści biežancaŭ.

Paźniej padčas sustrečy ź Siryłam Ramafosam u Avalnym kabiniecie Tramp abvinavaciŭ jaho ŭrad u «hienacydzie» biełaha nasielnictva Paŭdniovaj Afryki.

Bieły dom taksama pakazaŭ videa, na jakim, jak śćviardžałasia, byli zafiksavanyja mahiły zabitych biełych fiermieraŭ. Adnak paźniej vyśvietliłasia, što heta byli kadry z akcyi pratestu 2020 hoda, dzie kryžy simvalizavali fiermieraŭ, jakija zahinuli na praciahu mnohich hadoŭ.

Urad Paŭdniovaj Afryki rašuča adchiliŭ śćviardžeńni ab tym, što afrykaniery abo inšyja biełyja paŭdniovaafrykancy padviarhajucca pieraśledu. Niezaležnaha paćviardžeńnia jany taksama nie majuć. Hetyja śćviardžeńni nie dakazanyja ŭ paŭdniovaafrykanskich sudach, jakija niezaležnyja ad urada. Nivodnaja z palityčnych partyj u PAR, u tym liku i tyja, što abapirajucca pieravažna na hałasy afrykanieraŭ, nie vyłučała abvinavačvańniaŭ u hienacydzie.

Novaje pryznačeńnie razhladajecca jak krok da adnaŭleńnia i stabilizacyi dypłamatyčnych kantaktaŭ pamiž krainami.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ22

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

24‑hadovaha chłopca z Asipovičaŭ, jaki chacieŭ uvajści ŭ IT, asudzili pa palityčnym artykule, choć jon ničoha nie zrabiŭ11

Rasija zakryje kulturnyja centry niamieckaha Instytuta Hiote1

Sajman Šuster: Heta jana. Zialenski aficyjna zapuściŭ apieracyju M&Ms, kab paralizavać maskoŭskija aeraporty21

Zaŭtra ŭ Biełarusi mahčymy tarnada

Statkievič zaklikaŭ «hłybokapavažanuju Našu Nivu» nie vykarystoŭvać słova «łabuda», a Cichanoŭskaha — nie narakać na ŚMI36

Bukmiekiery abnavili śpis favarytaŭ na Nobieleŭskuju premiju pa litaratury1

U Mahilovie adkryli šyldu hubiernataru Dembavieckamu. Datu śmierci jamu napisali na hady raniejšuju za sprobu ŭciačy z Savieckaj Rasii9

«My jaje nazyvajem «fiurar Ursuła». Łaŭroŭ abraziŭ kiraŭnicu JEK11

Kitaj buduje «Załatoje kalco» daŭžynioj dźvie traciny ekvatara2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ22

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić