U minskaj Sierabrancy jość vializny aŭtamabilny tunel, pra jaki nie viedajuć navat miascovyja žychary. Što za jon?
U razhar chałodnaj vajny ŭ Sierabrancy pabudavali vialiki aŭtamabilny tunel, pryznačany dla absłuhoŭvańnia niemałoha pradpryjemstva. Zmročnaje ciomnaje zbudavańnie abmiežavana vykarystoŭvajecca i dahetul. Vydańnie Blizko.by prahulałasia pa małaviadomym technahiennym zbudavańni i raz-poraz natykalisia na cikavyja pryvitańni ź minułaha.

Kaliści Blizko.by raskazvaŭ, jakija aŭtamabilnyja tuneli źbiralisia i ŭsio jašče źbirajucca pabudavać u Minsku. U tym artykule taksama raskazali, jakija zbudavańni ciapier u stalicy možna ź niekatoraj umoŭnaściu ličyć tunelami. Ale zbudavańnie ŭ Sierabrancy ŭ tuju padborku nie trapiła.
Jak pakazali rospyty, miascovyja, jakija žyvuć navat pablizu samoha tunela, — i tyja daloka nie ŭsie viedajuć pra jaho, choć jon isnuje ŭžo paŭstahodździa. I pry hetym tunel zusim nie zasakrečany: biary dy idzi ŭ jaho, kali taki śmieły.
Sierabranka-1, samy kaniec praśpiekta Rakasoŭskaha. Dom №145 pabudavany ŭ 1973‑1974 hadach. Heta 13‑padjezny dom, jaki mnohim minčukam — nie tolki žycharam Sierabranki — byŭ viadomy pa kramie «Dziciačy śviet». Dla hetaha raskazu heta važna.


Architekturny daviednik paviedamlaje: pieršapačatkova na pieršym paviersie siekcyj 4 i 5 (to-bok, u padjezdach 4 i 5) była krama «Pramtavary», padjezdach 5 i 6 — krama №44 «Kandytarskija vyraby», padjezdach 7 i 8 — krama №26 «Miasa, małako», padjezdach 9 i 10 — krama №6 «Haspadarčyja tavary», a padjezdach 11‑13 — krama №4 «Dziciačy śviet» Minskaha haradskoha pramysłovaha handlu №1.

U dzievianostych i nulavych kramy mianiali adna druhuju ź vialikaj chutkaściu, choć «Dziciačy śviet» praciahvaŭ isnavać. Ale potym i jon zakryŭsia. A ŭ pačatak doma, dzie samyja pieršyja padjezdy, ujechali «Viciebskija dyvany» i hastranom «Słaniečnik», jaki źmianiŭsia mahazinam «Chatni», a z vosieni 2021‑ha — kramaj «Santa». Inšyja kramy tut nie pieraličvajucca, bo jany ŭ hetym kantekście nie važnyja.
Pierad «Santaj» uzvyšajucca voś takija parapiety. Adzin zasiejany hazonam, a ŭ druhim, vyšejšym, — kraty. Što heta takoje?




Žurnalisty adpraŭlajucca da paŭnočna-zachodniaha tarca doma, da pierakryžavańnia ź biezymiennym prajezdam nasuprać kinateatra «Salut». Pamiž dvuma budynkami z kramami jość vuzki prajezd sa ścienkami, jakija pavyšajucca. Miascovyja žychary časta vykarystoŭvajuć jaho jak parkoŭku.

Voś na zdymku z drona možna razhledzieć pryparkavanyja tam hruzavik i lehkavik.

Žurnalisty śmieła adpraŭlajucca ŭ hety prajezd. Voś tak jon pastupova panižajecca. Hety prajezd — i jość ujezd u tunel.

Jon byŭ pabudavany dla padvozu tavaraŭ da kram. Jak bačna ź ich śpisu, siudy zavozili abo ciažkija štodzionnyja pradukty (miasa, małako), abo lohkija, ale abjomnyja (pramtavary, adzieńnie, cacki). Uvohule, abarot byŭ vialiki, tavaraŭ i hruzavikoŭ šmat, i kali b jany vyhružalisia z dvaravaj častki doma — to ad pastajannaha ruchu i vychłapnych hazaŭ nie było b žyćcia miascovym žycharam. Tamu mašyny zahnali pad ziamlu, schavaŭšy ich ad vačej i nasoŭ.
Uvohule, tut jość i kraty-varoty, ale, zdajecca, jany nikoli nie začyniajucca. Dzieści na adlehłaści harać ahieńčyki. Tudy treba i iści.


Adrazu kala varot navalenyja hory śmiećcia. Z vonkavaha boku — u vialikich čornych śmiećcievych miachach, z unutranaj — jak uzdumałasia, prosta na ziamli.

Adrazu ž pad nahami pačynajuć traplacca vyboiny ŭ asfalcie. Kali śmiećcie choć niejak čas ad času vymiatajuć, to darožnyja jamy, mabyć, nie łatali zusim nikoli za paŭstahodździa. Čas ad času pa darozie traplajucca niejkija bočki i roznyja žaleznyja rečy. Vyhladaje ŭsio jak u detektyvach, dzie adnyja hanhstery pryznačajuć «strełku» inšym hanhsteram niedzie pasiarod zakinutych marselskich dokaŭ.
Projdziena ŭžo prykładna pałova darohi. Śviatło ŭ pačatku tunela, kala zakratavanych varot, značna paciamnieła. Zatoje śviatło ŭ kancy tunela ŭzmacniłasia.

A voś pa šlachu sustrakajucca i artefakty minułaha. Pa levym baku tunela sustrakajucca takija nievialikija razhruzačnyja rampy naroŭni z uzroŭniem padłohi ŭ hruzaviku.


Dźviery začynienyja, ale tekst na ich zastaŭsia. I praz paŭstahodździa my možam bačyć: «Promtorh №1, mahazin №4. Siekcija ihruški», «Siekcija odieždy malčikov» i h.d. Tut niama aśviatleńnia i, mabyć, užo daŭno ničoha nie razhružajuć.


A voś dalej, dzie haryć śviatło, aktyŭnaść idzie. Nad tymi rampami ŭstalavanyja vientylatary kandycyjanieraŭ. Nadpis «№26» na ścianie adsyłaje da byłoj kramy «Miasa, małako».

Zakančvajecca tunel vialikaj załaj, dzie možna raźviarnucca hruzaviku, i jašče adnaho aharodžanaha kratami tupika.


Heta miesca znachodzicca jakraz pad kramaj «Santa», kala hetaj rampy składzienyja paddony, chodziać ludzi, čas ad času vychodziać na pierakur; vidavočna, siudy pryjazdžajuć i hruzaviki, prosta padčas žurnalisckaj ekśpiedycyi ich nie trapiłasia.
U hetuju ž zału traplaje i dzionnaje śviatło. U stoli možna ŭbačyć tyja samyja kraty, jakija naziralisia kala parapietaŭ na pavierchni. Viadoma ž, jany zroblenyja dla taho, kab vychłapnyja hazy svabodna vychodzili navierch i kab hruzčyki nie atrucilisia imi. Tut ža jość avaryjny vychad na pavierchniu praz kruhły luk.




Na ŭsim praciahu tunela čas ad času sustrakajucca jašče niekalki takich vychadaŭ. Na pavierchni jany zamaskavanyja kratami pamiž kłumbami.



Pa padlikach žurnalistaŭ, tunel abryvajecca prykładna pad tym miescam, dzie na pavierchni zakančvajucca pamiaškańni «Santy» i pačynajucca pamiaškańni «Viciebskich dyvanoŭ». Pačynajučy ad zakratavanych varot kala pačatku tunela — atrymlivajecca roŭna 200 mietraŭ (nie ličačy pakataha spusku da tunela).
To-bok u Sierabrancy jość voś taki 200‑mietrovy tunel, pra jaki viedajuć daloka nie ŭsie miascovyja žychary.
Doŭhi 13‑padjezdny dom zachoŭvaje jašče niamała cikavaha. Možna zajści ŭ kramu «Santa».

Peŭna, Siarhiej Družko ŭ svajoj pieradačy «Niezrazumieła, ale fakt» moh by tak skazać pra hetu butaforskuju «cahlanuju muroŭku», jakaja chavaje tajemnyja dźviery:
«Kolki jašče tajamnic chavaje, zdajecca, takaja prostaja praduktovaja krama, pad jakoj u samy razhar chałodnaj vajny pabudavali vializny tunel dla hruzavikoŭ z hruzami stratehičnaha pryznačeńnia?»

U Minsku źbirajucca budavać pieršy aŭtamabilny tunel. Dzie jon budzie?
Na trasie ŭ Lepielskim rajonie budujuć tunel dla łasioŭ. Treba tolki pierakanać žyvioł im karystacca
Paśla padaražańnia prajezdu maršrutka ŭ aeraport Minsk kaštuje ŭ dva razy tańniej, čym aŭtobus. Jak takoje atrymałasia?
Minskaje mietro razam z «Alesiaj» pačnie kapać «Maryja». Sprava maje pajści chutčej
Skandał u «Jeŭraopcie». 96‑hadovamu dziadulu nie dazvolili prysieści na kresła kala kasy
Kamientary
Dobra było b, kab administracyja Santy paviesiła choć niejkuju šyldu ź infarmacyjaj pra tanel i schiemu prajezdam da jaho. Bo kiroŭcy ciažkavikoŭ vymušanyja krucicca pa dvary ŭ pošukach miesca dla vyhruzić.