Nieruchomaść44

Biełaruska aburyłasia koštam arendy kvatery ŭ Baranavičach i paskardziłasia ŭ Pałatu pradstaŭnikoŭ

Za zvyčajnuju kvateru ŭ biełaruski paprasili amal stolki ž, kolki jana płaciła za žyllo v Minsku, piša BGmedia. 

Baranavičy. Fota: Biełta

«Za dzicia i kotku — plus 100 dołaraŭ»

Čarhovaja dyskusija ab košcie arendy žylla razharełasia ŭ sacsietkach paśla emacyjnaha pasta biełaruski, jakaja šukała kvateru ŭ Baranavičach. Žančyna raspaviała, što znajšła varyjant za 900 rubloŭ u miesiac, adnak paśla taho, jak ułaśnik daviedaŭsia pra najaŭnaść dziciaci i kotki, košt arendy vyras jašče prykładna na 100 dołaraŭ.

Posmotrieť v Threads

Pavodle słoŭ aŭtarki, bolš za ŭsio jaje ździviła nie sama cana, a toje, što havorka idzie pra Baranavičy, a nie pra stalicu.

«Znajšła kvateru za 900 rubloŭ. Z-za dziciaci i kotki cana pavysiłasia jašče na 100 dołaraŭ. Nu, Baranavičy, nie zabyvajcie, što vy Baranavičy. Ja ŭ Minsku za 1 200 rubloŭ zdymała dvuchpakajovuju kvateru ź dźviuma kotkami i dziciem».

Žančyna raskrytykavała situacyju na rynku arendy, adznačyŭšy, što dastupnaha žylla stanovicca ŭsio mienš, a siemji ź dziećmi i chatnimi žyviołami časta sutykajucca z dadatkovymi abmiežavańniami.

Publikacyja chutka sabrała dziasiatki kamientaryjaŭ. Mnohija karystalniki pryznalisia, što taksama ličać košt arendy ŭ Baranavičach nieapraŭdana vysokim.

«420 dołaraŭ u Baranavičach? Achach. Tam łahuna farmaldehidaŭ u pavietra napuściła ci ad čaho taki prychod?»

«Žyvu ŭ susiednich Lachavičach i taksama pryfihieła z cen. Pasredny horad, a ceńnik na žyllo — prosta pipiec».

«Ja ŭ Minsku dvušku kala mietro zdaju tańniej».

Inšyja ŭdzielniki abmierkavańnia adznačyli, što znajści žyllo možna i pa bolš nizkaj canie.

Nie abyšłosia i biez sprečki pra toje, ci varta ŭłaśnikam pavyšać košt arendy z-za dziaciej abo chatnich žyvioł.

«U nas žylcy ź dziciem i sabakam žyvuć. I dumki nie było prasić za ich dapłatu».

«Kali źbirałasia zdavać kvateru, kazała — bieź dziaciej. Katy, sabaki, chto zaŭhodna, ale nie dzieci. Na žal, dzieci časta psujuć ramont».

Častka kamientataraŭ taksama zadavałasia pytańniem, čamu rynak arendy praktyčna nie rehulujecca.

«Nie razumieju, dzie dziaržava. Samazaniatych i IP praviarajuć, a tut ułaśniki ŭstanaŭlivajuć canu jak chočuć».

Paźniej žančyna paviedamiła, što vyrašyła nie abmiažoŭvacca abmierkavańniem u internecie i nakiravała aficyjny zvarot u Pałatu pradstaŭnikoŭ.

Pavodle jaje słoŭ, prablema palahaje nie stolki ŭ samim košcie arendy, kolki ŭ nieadpaviednaści cen uzroŭniu horada. Aŭtar vykazała spadziavańnie, što jaje inicyjatyvu padtrymajuć i inšyja arendatary, jakija sutykajucca sa śpiekulatyŭnym, na ich dumku, cenaŭtvareńniem.

Što adbyvajecca z cenami na arendu ŭ Baranavičach

Miarkujučy pa aktualnych abviestak na Kufar, košt doŭhaterminovaj arendy kvater u Baranavičach mocna adroźnivajecca. Na momant publikacyi materyjała na sajcie było apublikavana 65 abviestak.

Siarod prapanoŭ možna sustreć varyjanty prykładna za 600, 750, 850 i 900 rubloŭ u miesiac. Samaja darahaja — 1 200 rublej. Usio zaležyć ad kolkaści pakojaŭ, ramontu, raźmiaščeńnia kvatery.

Siaredniaje — kala 700 rubloŭ u miesiac.

Kamientary4

  • Dgh
    12.07.2026
    Śvisłacki žabiec, niet nikakoho svobodnoho rynka, zabud́tie. Eto suš pridumannaja kapitalistami čtoby im było udobnieje upravlať riesursami.
  • Praŭda
    12.07.2026
    Śvisłacki žabiec, svabodny rynak u russkom mirie - nonsens. Kapitalizm - pradukt svabody i zakonnaści, u pieršuju čarhu.
  • Drynhocki
    12.07.2026
    Nu panienka… Baranavičy daloka na zachad ad Mienska… heta ž amal Varšava…

Ciapier čytajuć

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu

Usie naviny →
Usie naviny

Sabalenka raskazała, čamu žanich padaryŭ joj taki bujny piarścionak2

U Ašmianach babior pierajšoŭ darohu stroha pa piešachodnym pierachodzie VIDEA4

Amierykancy lubiać havaryć pra zaniapad Jeŭropy. Ale bolšaść jeŭrapiejcaŭ žyvie lepš za ich. Praŭda, jašče nie biełarusy23

Italjanskaja piceryja ŭ Kryvoj Biarozie znoŭ zapracavała, ale radujucca hetamu nie ŭsie1

Płastykavyja butelki mohuć nie tolki zaśmiečvać akijan, ale i ratavać žyćci delfinaŭ

Dziaŭčyna ŭ Homieli schadziła da stamatołaha i była ŭražanaja canoj. Paśla publičnaha skandału canu źnizili11

25‑hadovy futbalist zbornaj PAR pamior paśla viartańnia z čempijanatu śvietu1

U Iranie ŭskłali adkaznaść za ŭdar pa sudnach u Armuzskim pralivie na «niepadkantrolnyja elemienty»1

Pry raskopkach kala Safii ŭ Połacku znajšli frahmienty ściany XII stahodździa

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić