Biełaruska aburyłasia koštam arendy kvatery ŭ Baranavičach i paskardziłasia ŭ Pałatu pradstaŭnikoŭ
Za zvyčajnuju kvateru ŭ biełaruski paprasili amal stolki ž, kolki jana płaciła za žyllo v Minsku, piša BGmedia.

«Za dzicia i kotku — plus 100 dołaraŭ»
Čarhovaja dyskusija ab košcie arendy žylla razharełasia ŭ sacsietkach paśla emacyjnaha pasta biełaruski, jakaja šukała kvateru ŭ Baranavičach. Žančyna raspaviała, što znajšła varyjant za 900 rubloŭ u miesiac, adnak paśla taho, jak ułaśnik daviedaŭsia pra najaŭnaść dziciaci i kotki, košt arendy vyras jašče prykładna na 100 dołaraŭ.
Pavodle słoŭ aŭtarki, bolš za ŭsio jaje ździviła nie sama cana, a toje, što havorka idzie pra Baranavičy, a nie pra stalicu.
«Znajšła kvateru za 900 rubloŭ. Z-za dziciaci i kotki cana pavysiłasia jašče na 100 dołaraŭ. Nu, Baranavičy, nie zabyvajcie, što vy Baranavičy. Ja ŭ Minsku za 1 200 rubloŭ zdymała dvuchpakajovuju kvateru ź dźviuma kotkami i dziciem».
Žančyna raskrytykavała situacyju na rynku arendy, adznačyŭšy, što dastupnaha žylla stanovicca ŭsio mienš, a siemji ź dziećmi i chatnimi žyviołami časta sutykajucca z dadatkovymi abmiežavańniami.
Publikacyja chutka sabrała dziasiatki kamientaryjaŭ. Mnohija karystalniki pryznalisia, što taksama ličać košt arendy ŭ Baranavičach nieapraŭdana vysokim.
«420 dołaraŭ u Baranavičach? Achach. Tam łahuna farmaldehidaŭ u pavietra napuściła ci ad čaho taki prychod?»
«Žyvu ŭ susiednich Lachavičach i taksama pryfihieła z cen. Pasredny horad, a ceńnik na žyllo — prosta pipiec».
«Ja ŭ Minsku dvušku kala mietro zdaju tańniej».
Inšyja ŭdzielniki abmierkavańnia adznačyli, što znajści žyllo možna i pa bolš nizkaj canie.
Nie abyšłosia i biez sprečki pra toje, ci varta ŭłaśnikam pavyšać košt arendy z-za dziaciej abo chatnich žyvioł.
«U nas žylcy ź dziciem i sabakam žyvuć. I dumki nie było prasić za ich dapłatu».
«Kali źbirałasia zdavać kvateru, kazała — bieź dziaciej. Katy, sabaki, chto zaŭhodna, ale nie dzieci. Na žal, dzieci časta psujuć ramont».
Častka kamientataraŭ taksama zadavałasia pytańniem, čamu rynak arendy praktyčna nie rehulujecca.
«Nie razumieju, dzie dziaržava. Samazaniatych i IP praviarajuć, a tut ułaśniki ŭstanaŭlivajuć canu jak chočuć».
Paźniej žančyna paviedamiła, što vyrašyła nie abmiažoŭvacca abmierkavańniem u internecie i nakiravała aficyjny zvarot u Pałatu pradstaŭnikoŭ.
Pavodle jaje słoŭ, prablema palahaje nie stolki ŭ samim košcie arendy, kolki ŭ nieadpaviednaści cen uzroŭniu horada. Aŭtar vykazała spadziavańnie, što jaje inicyjatyvu padtrymajuć i inšyja arendatary, jakija sutykajucca sa śpiekulatyŭnym, na ich dumku, cenaŭtvareńniem.
Što adbyvajecca z cenami na arendu ŭ Baranavičach
Miarkujučy pa aktualnych abviestak na Kufar, košt doŭhaterminovaj arendy kvater u Baranavičach mocna adroźnivajecca. Na momant publikacyi materyjała na sajcie było apublikavana 65 abviestak.
Siarod prapanoŭ možna sustreć varyjanty prykładna za 600, 750, 850 i 900 rubloŭ u miesiac. Samaja darahaja — 1 200 rublej. Usio zaležyć ad kolkaści pakojaŭ, ramontu, raźmiaščeńnia kvatery.
Siaredniaje — kala 700 rubloŭ u miesiac.
-
Damy «Minsk-Śviet» znoŭ zaliło: vada strumieniami padała sa stoli, vybiła lampy
-
Ajcišnik i były palitviazień Viktar Kuŭšynaŭ pradaje za 850 tysiač jeŭra dom u Partuhalii, jaki pabudavaŭ paŭtara hoda tamu FOTY
-
Niepadalok ad płoščy Pieramohi ŭ niezvyčajnym domie pradajecca kvatera z sadam pad voknami i miescam dla barbiekiu
Ciapier čytajuć
A my vam kazali: «nie dumajcie, što heta kapiejki»! Stali viadomyja źviestki, kolki padachodnaha biełarusy Litvy pieraličyli roznym hramadskim strukturam
Kamientary