Kultura

Viciebski dramteatr imia Kołasa vymušany admovicca ad mižnarodnych hastrolaŭ

Nacyjanalnamu akademičnamu dramatyčnamu teatru imia Jakuba Kołasa z-za ekanamičnaha kryzisu sioleta daviałosia admovicca ad mižnarodnych hastrolaŭ.
Pra heta paviedamiŭ dyrektar teatra Ryhor Šaćko 7 vieraśnia na pres-kanfierencyi ŭ Viciebsku, pryśviečanaj adkryćciu novaha teatralnaha siezona.

Ciapierašni hod dla kołasaŭcaŭ jubilejny — 22 listapada trupa adznačyć 85-hodździe z dnia zasnavańnia teatra.

«U nas prablema ekanamičnaha charaktaru — u hetym jubilejnym hodzie my stracili mižnarodnuju dziejnaść, zharnuli ŭsie svaje mižnarodnyja hastroli. Heta pajezdki ŭ Adesu, Vilniu, Sankt-Pieciarburh. I heta vielmi sumny fakt. Hublajucca suviazi, parušajucca damoŭlenaści, nie budzie tvorčaha abmienu», — adznačyŭ Šaćko.

Pry hetym dyrektar teatra vykazaŭ nadzieju, što ŭ kołasaŭcaŭ usio ž mohuć adbycca hastroli ŭ Litvu: «Ja dumaju, što paśla ŭzhadnieńnia kursu i źjaŭleńnia valuty ŭ prodažy, mahčyma, sioleta my ŭsio ž zmožam sabrać patrebnuju sumu i vyjechać choć by na adny surjoznyja hastroli».

Pavodle słoŭ Šaćko,

u hetym siezonie dramteatr imia Jakuba Kołasa moža dazvolić sabie tolki abmiennyja hastroli pa Biełarusi.
22–22 vieraśnia na viciebskaj scenie vystupiać artysty Minskaha abłasnoha dramatyčnaha teatra z Maładziečna. Kołasaŭcy ŭ hetyja dni pakažuć u stalicy respublikanskaha śviata «Dažynki» dźvie svaje premjery — «Pierabor» i «Ja čakaju sapraŭdnaha mužčynu». Praz tydzień z hetymi ž śpiektaklami viciebskija artysty vystupiać u Homielskim haradskim maładziožnym teatry, a maładyja hamialčanie, u svaju čarhu, pradstaviać svaju tvorčaść u teatry imia Kołasa.

«Dla mianie hałoŭnaje, kab u hety jubilejny hod teatr vykanaŭ płan pa akazańni płatnych pasłuh, kab chapiła hrošaj ludziam na zarpłaty, na novyja pastanoŭki. Bo, akramia tvorčaści, isnuje jašče šmat prablem… Treba znajści hrošy na ramont dachu, na nabyćcio novaha pulta. Ale pry hetym u našym teatry mocny nacyjanalny kaściak. I zachoŭvać tvorčaść, zachavać pavahu da tradycyj nacyjanalnaha teatra — heta, viadoma, samaje hałoŭnaje», — adznačyŭ Šaćko.

Niahledziačy na ekanamičnyja prablemy,

administracyja teatra ŭ novym siezonie pavysiła košt biletaŭ na śpiektakli ŭsiaho na adnu tysiaču rubloŭ.
«Bilety ŭ nas buduć kaštavać da 10 tysiač rubloŭ. Viadoma, ciapier, kali alej kaštuje 20 tysiač, čałaviek padumaje, što jamu važniej: butelka aleju ci teatr. Ale dla nas važna zachavać svajho hledača. Naš hladač — heta i student, i viciebskaja intelihiencyja, i my nie možam im admović, tamu nie pavyšajem ceny na bilety», — skazaŭ Šaćko.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Usie biełaruskija banki pačnuć sačyć za miescaznachodžańniem klijentaŭ? Alfa-bank užo papiaredziŭ, admovicca niemahčyma

Usie biełaruskija banki pačnuć sačyć za miescaznachodžańniem klijentaŭ? Alfa-bank užo papiaredziŭ, admovicca niemahčyma

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp zajaviŭ pra adpraŭku ŭ Polšču piaci tysiač amierykanskich vajskoŭcaŭ9

Pucin anansavaŭ na nastupny hod vučeńni «Ščyt Sajuza» ŭ Biełarusi19

Zialenski jašče raz papiaredziŭ Łukašenku pra nastupstvy ŭstupleńnia ŭ vajnu12

Nad Minskam žachajuć efiektnyja małanki VIDEA4

U čaćvier prachodzili masavyja pieratrusy ŭ biełaruskich kvaterach palitemihrantaŭ. Stała viadomaja ich pryčyna3

U biblijatecy Akademii navuk uspomnili pra biełaruskaha piśmieńnika. Ale movu, na jakoj jon pisaŭ, paśladoŭna praihnaravali20

U centry Vilni biełarusy praviali mitynh i nahadali pra tych, chto zastajecca za kratami FOTA7

Pad Sankt-Pieciarburham na matacykle raźbiŭsia rasijski miljarder2

U Dziaržynskim rajonie dyrektarka škoły pajšła pad sud za pracaŭładkavańnie svajački1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Usie biełaruskija banki pačnuć sačyć za miescaznachodžańniem klijentaŭ? Alfa-bank užo papiaredziŭ, admovicca niemahčyma

Usie biełaruskija banki pačnuć sačyć za miescaznachodžańniem klijentaŭ? Alfa-bank užo papiaredziŭ, admovicca niemahčyma

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić