Z Maskvy. Błoh Alesia Čajčyca4242

Spačatku mova — potym demakratyja

U apošnija hady bolš karysnaha dla Biełarusi zrabiła nie prafesijnaja palityčnaja dziejnaść i sproby apazycyi zmahacca za ŭładu, a kankretnyja hramadzianskija prajekty. Piša Aleś Čajčyc.

Biełaruś jak kraina maje dźvie adnolkava niepryjemnyja prablemy: adsutnaść demakratyi i słabuju nacyjanalnuju śviadomaść ludziej. Da hetaha možna dadać niežyćciazdolnuju i nierefarmavanuju ekanomiku — ale heta pytańnie jak raz tyčycca sfery palityki, to bok adsutnaści demakratyi.

Nakont taho, jakaja z hetych dźviuch prablemaŭ važniejšaja, sprečki viaducca jašče z pačatku 1990-ch hadoŭ.

I moj ułasny adkaz na hetaje pytańnie ź ciaham času - i pa miery novych i novych parazaŭ demakratyčnaj apazycyi - mušu skazać, źmianiŭsia.

Pan Vital Cyhankoŭ u svaim najnoŭšym dopisie ŭ błohu na radyjo «Svaboda» piša:

«Viečny» arhument — heta adsyłańnie prablemy biełaruskaj movy daloka ŭ budučyniu (…) Siońnia nichto z kulturnaj publiki nie navažycca skazać, što biełaruskaja mova niepatrebnaja ŭvohule (…) Dapuščalna inšaje — pieranosić moŭnaje pytańnie ŭ viečnaść, tudy, dzie nia miesca žyvym — «u pryncypie my za biełaruskuju movu, ale nia siońnia, nia zaraz, «jeŝio nie vriemia», spačatku treba vyrašyć pytańnie z uładaj, z demakratyjaj».

Ja skažu navat bolš za heta.

Apošnija dvaccać hadoŭ pakazali, što spačatku treba było zmahacca mienavita za biełaruskuju movu, i tolki potym — za demakratyju.

Dla hetaha jość dva arhumenty.

1) Baraćba za movu — stratehična važniejšaja.

Skažu banalnaść, ale pakul budzie biełaruskaja mova — budzie biełaruski narod. Mova — adna z centralnych biełaruskich nacyjanalnych admietnaściaŭ i kaštoŭnaściaŭ, što zachavalisia. My de-fakta nia majem nacyjanalnaj carkvy i inšych hramadzkich instytutaŭ, jakija byli b starejšymi za niekalki dziasiatkaŭ hadoŭ. U nas za apošnija stahodździ paźniščanyja pomniki materyjalnaje kultury, padzabytaja nacyjanalnaja kuchnia i tradycyi. Ale mova — heta toje, što ŭ nas realna zastałosia i na čym, na čyjoj prynamsi symbaličnaj najaŭnaści biełaruskaja nacyjanalnaja śviadomaść trymajecca, na maju dumku, bolš, čym na mnohich inšych rečach.

Heta vialikaja kaštoŭnaść, jakaja znachodzicca pad realnaj pahrozaj.

Dziaržava pra movu nia dbaje — značycca, kłapacicca pra jaje pavinna hramadztva. To bok, my z vami. Bolš niama, kamu.

Budzie mova — budzie niezaležnaść. Budzie niezaležnaść — budzie kaliś i demakratyja. Nie ŭ advarotnym paradku.

2) Za movu zmahacca praściej, čym za demakratyju. Baraćba za movu ŭsie hetyja hady mieła i maje bolšyja šansy na pośpiech.

U apošnija hady bolš karysnaha dla Biełarusi zrabiła nie prafesijnaja palityčnaja dziejnaść i sproby baraćby za ŭładu, a kankretnyja hramadzianskija prajekty, ad prasoŭvańnia idei alternatyŭnaj vajskovaj słužby da abarony Kurapataŭ i pomnikaŭ architektury. I inicyjatyvy pa padtrymcy biełaruskaj movy, dziejnaść Tavarystva biełaruskaj movy, Hleba Łabadzienki ci Ihara Słučaka — u hetym liku.

Demakratyja i, šmat u čym, rynkavaja ekanomika — spravy čysta palityčnyja. Im supraciŭ z boku ŭłady našmat bolš žorstki, čym supraciŭ biełaruskaj movie.

Pry ŭsim tym, što rasiejskaja mova — abjektyŭna mova numar adzin u sučasnaj Biełarusi, biełaruskaja mova — taksama dziaržaŭnaja. Heta aznačaje, što

biełaruskamoŭny čałaviek pavodle elementarnaj lohiki pavinien mieć mahčymaść atrymlivać pasłuhi pryvatnych i dziaržaŭnych arhanizacyj na biełaruskaj movie.

A kab mieć mahčymaść, treba jaje dabivacca, treba demanstravać, što na biełaruskuju movu jość realny popyt.

Rabić heta treba praz kankretnyja, karektnyja i vietlivyja zvaroty, praz vykarystańnie knihaŭ skarhaŭ i prapanovaŭ.

Vy chočacie biełaruskaj movy? Dyk prasicie, u hetym niama ničoha składanaha i strašnaha. Vam za heta ničoha nia budzie.

Kali vy budziecie rabić heta vietliva i dyplamatyčna, biez palityki, histeryki i abvinavačvańniaŭ, ludziam budzie składana vam zapiarečyć.

Pieravažnaja bolšaść biełarusaŭ prychilna stavicca da biełaruskaj movy.

Sacyjalohija śviedčyć, što biełaruskaje hramadztva nia suprać pašyreńnia jaje realnaha ŭžytku.

Čaho nichto ź rasiejskamoŭnaj bolšaści biełarusaŭ nie chacieŭ by — heta hvałtoŭnaha naviazvańnia movy. Ale ž my z vami razumiejem, što ŭ siońniašniaj sytuacyi heta reč absalutna nierealnaja.

A kali nadydzie čas dla realnaha zmahańnia za demakratyju i dla budaŭnictva abnoŭlenaj krainy - dośvied luboj hramadzianskaj aktyŭnaści i samaarhanizacyi budzie zapatrabavany.

Kamientary42

Ciapier čytajuć

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj34

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj

Usie naviny →
Usie naviny

Jašče dźvie biełaruskija frystajlistki vystupiać na Alimpijadzie. Skład biełaruskaj delehacyi ŭ Italii vyklučna žanočy

Rahačoŭskaja ci hłybockaja, kałduny ci draniki, Hrodna ci Brest? Aryna Sabalenka adkazała na pryncypovyja dla biełarusa pytańni16

Udava ź Indyi kaža, što trapiła ŭ biadu ŭ Biełarusi i jaje trymajuć u niejkim karoŭniku12

U parku žyvioł la Baranavičaŭ možna paabdymacca z kapibaraj za 100 rubloŭ3

«Boh vielmi hanarycca pracaj, jakuju ja zrabiŭ». Tramp vylecieŭ na Suśvietny ekanamičny forum u Davosie10

Śviatłana Cichanoŭskaja zaviała treds. Što joj pišuć biełarusy?15

Rasijskaja rakieta SPA trapiła ŭ žyły dom u Adyhiei10

Premjer Kanady: Stary suśvietny paradak nie vierniecca, siarednim dziaržavam treba trymacca razam4

Pad Barsiełonaj syšoŭ z rejek ciahnik, zahinuŭ mašynist, dziasiatki ludziej paranieny2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj34

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić