Śviet1010

«Aryjon» pryvadniŭsia ŭ Cichim akijanie. Histaryčnaja misija palotu da Miesiaca «Artemida-2» paśpiachova zavieršana

Ekipaž u cudoŭnaj formie.

Kaśmičny karabiel NASA «Aryjon» z čatyrma astranaŭtami na borcie paśpiachova pryvadniŭsia ŭ Cichim akijanie la ŭźbiarežža Kalifornii. Ekśpiedycyja «Artemida-2» — pieršy bolš čym za paŭstahodździa palot ludziej da Miesiaca — zavieršana, piša Bi-bi-si.

Pryvadnieńnie adbyłosia pa płanie, kala 17:08 pa miascovym časie na zachodnim uźbiarežžy ZŠA (03:08 11 krasavika pa Minsku).

Paśla pryvadnieńnia ŭ ekipaža «Aryjona» ŭźnikli ciažkaści z ustalavańniem spadarožnikavaj telefonnaj suviazi z vyratavalnaj kamandaj, astranaŭtam pryjšłosia kaardynavać svaje dziejańni z vyratavalnikami praz centr kiravańnia palotam u Chjustanie. Adnak samo pryvadnieńnie «Aryjona» prajšło idealna, u NASA jaho nazvali «pasadkaj pa padručniku».

Čaćviora astranaŭtaŭ, jak paviedamlajecca, «u vydatnaj formie».

Kiraŭnik NASA Džared Ajziekman nievierahodna emacyjna apisaŭ, jak vidovišča pryvadnieńnia ekipaža misii pazbaviła jaho daru movy.

«Džared-dzicia nie moža pavieryć u toje, što tolki što ŭbačyŭ. Heta tolki pačatak, — skazaŭ jon. — My znoŭ u spravie adpraŭki astranaŭtaŭ na Miesiac i ich biaśpiečnaha viartańnia».

Nahadajem, jak prachodziła viartańnie na Ziamlu.

Adździaleńnie modula

Prykładna za 25 chvilin da ŭvachodu «Aryjona» ŭ vierchnija płasty atmaśfiery Ziamli ad karabla adździaliŭsia słužbovy modul, jaki na praciahu 10 dzion padtrymlivaŭ žyćciadziejnaść misii.

Modul ekipaža, jaki viartaŭsia na Ziamlu, raźviarnuŭsia takim čynam, kab uvajści ŭ atmaśfieru zvyšžaratryvałym ščytom napierad.

Pačaŭsia zaklučny karekcirujučy manieŭr, jaki fiksuje kapsułu pad dakładnym vuhłom zbližeńnia dla ŭvachodu ŭ atmaśfieru Ziamli.

Uvachod u atmaśfieru

«Aryjon», jaki viartajecca ad Miesiaca, uvachodziŭ u atmaśfieru z chutkaściu, jakoj nie było z časoŭ «Apałonaŭ» — 25 000 mil u hadzinu, ci amal 40 000 km/h.

Tamu karabiel uvachodziŭ u atmaśfieru pa vielmi pałohaj trajektoryi, i vytrymać dakładny vuhał uvachodu było vielmi važna. Ciepłavy ščyt vytrymlivaje tempieraturu da 5000 hradusaŭ pa Farenhiejtu (bolš za 2700 pa Celsii) — heta tolki ŭ dva razy «chaładniej», čym pavierchnia Sonca — ale kali b vuhał uvachodu apynuŭsia navat na adzin hradus bolšy, značna bolšaj apynułasia b i tempieratura, i karabiel z ekipažam prosta zhareŭ by.

Padčas pieršaj, bieśpiłotnaj misii «Artemida» ciepłavy ščyt byŭ surjozna paškodžany, ale inžyniery zapeŭnivali, što vyrašyli hetuju prablemu, skarektavaŭšy vuhał uvachodu ŭ atmaśfieru.

Da taho ž, jak kazali śpiecyjalisty NASA, ščyt usio roŭna vykanaŭ svaju zadaču: tempieratura ŭnutry kapsuły nie pieravysiła niebiaśpiečnych značeńniaŭ, i kali b u kapsule tady byli astranaŭty, jany zastalisia b cełyja i niepaškodžanyja.

Ad kosmasu da akijana

Faza prachodžańnia atmaśfiery — ad uvachodu ŭ jaje da pryvadnieńnia — zaniała ŭsiaho kala 13 chvilin.

Pry hetym u pieršaj pałovie hetaha šlachu kapsuła płanava straciła suviaź ź Ziamloj prykładna na 6 chvilin: kaśmičny karabiel, jaki imčyć, nastolki mocna nahravaje pavietra, što z atamaŭ kisłarodu i azotu vyryvajucca elektrony i ŭtvarajuć zaradžanuju płazmu, jakaja błakuje radyjosihnały.

Na hetym etapie karabiel tarmaziŭ prosta «ab atmaśfieru». Zatym, kali chutkaść upała z 40 000 km/h da socień kiłamietraŭ u hadzinu, «Aryjon» vypuściŭ pieršyja dva tarmaznyja parašuty z dyjamietram kupała ŭsiaho 7,6 mietra. Ź ich dapamohaj chutkaść padzieńnia była skinutaja da prykładna 500 km/h.

Zatym nastała čarha dapamožnych nievialikich parašutaŭ, jakija vyciahnuli try asnoŭnyja parašuty z dyjamietram kupała ŭžo bolš za 35 mietraŭ. Na ich, na chutkaści kala 20 mil (bolš za 32 km) u hadzinu, «Aryjon» i «pluchnuŭsia» ŭ Cichi akijan.

Pryvadnieńnie i evakuacyja

Jak tłumačyli śpiecyjalisty NASA, «Aryjon» moh pryvadnicca pad lubym vuhłom: paśla pryvadnieńnia pa pierymietry karabla aŭtamatyčna nadźmulisia papłaŭki, jakija pryviali jaho ŭ pravilnaje stanovišča.

Karabli NASA i bierahavoj achovy ZŠA čakali «Aryjon» u vialikaj, sotni kiłamietraŭ u papiaročniku, zonie pryvadnieńnia.

Prykładna praz hadzinu paśla pryvadnieńnia bakavy luk modula «Aryjon» adkryŭsia, kab upuścić śpiecyjalistaŭ.

U modul, unutry jakoha davoli ciesna, pavinny ŭvajści čatyry čałavieki, kab kožny astranaŭt moh prajści indyvidualnuju acenku fizičnaha stanu.

Paśla pieršapačatkovaj acenki miedyk unutry kapsuły «Aryjon» paćvierdziŭ, što ŭsie čatyry členy ekipaža adčuvajuć siabie dobra.

NASA zajaviła, što «niama śpieški» z evakuacyjaj astranaŭtaŭ, pryjarytetam źjaŭlajecca ich biaśpieka.

Paśla acenki fizičnaha stanu astranaŭtaŭ ich pa čarzie pieramiaścili na aŭtamatyčna nadźmuty, prymacavany da karabla płyt-trap. Kamandzir ekipaža Ryd Uajźmien pakinuŭ karabiel apošnim.

Viertaloty dastavili astranaŭtaŭ na bort vajenna-transpartnaha karabla USS John P Murtha, a toj dastavić ich na vajenna-marskuju bazu ŭ San-Dyjeha.

Kamientary10

  • O
    11.04.2026
    Josik, jany nia lotali, u Halivudzie i nie takoje zdymuć. Niama dakazaŭ.
  • Baradzied
    11.04.2026
    K Łunie letať - eto vam nie politziekov v pkt priessovať, potomu čto vłasť tieriaješ.
  • Baradzied
    11.04.2026
    Amierykanskija krasaŭcy.

Ciapier čytajuć

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni4

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Usie naviny →
Usie naviny

Irłandziec, da jakoha małaja Cichanoŭskaja jeździła ŭ 1990-ja: «Kali b niechta skazaŭ, što adnoje z hetych dziaciej stanie palitykam, ja b pakazaŭ na Śvietu»23

«Pra ciažarnaść viedali tolki jana i jaje chłopiec». Stali viadomyja padrabiaznaści historyi ź miortvym niemaŭlom, znojdzienym u Baranavičach u pakiecie

Zubru kala trasy M1 dadaduć śpiecefiektaŭ i prysvojać imia3

Fejsbuk-staronku Mikoły Statkieviča pryznali «ekstremisckaj»2

Bieraściejka palacieła ŭ Kitaj, kab jaje trochhadovaja dačka papracavała madellu6

«Vypadak adzin na miljon». U Dniapry ŭ akno kvatery ŭlacieŭ šachied, ale nie razarvaŭsia1

U Mali paŭstancy-tuarehi ŭziali pad kantrol ceły horad

Arnitołahi raźviančali stary jak śviet mif pra ziaziul5

U Biełastoku projdzie prezientacyja knihi «Historyja Biełarusi ad siaredziny XVIII stahodździa i da našaha času»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni4

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić