Hramadstva2222

Dziaŭčynu z Oršy aštrafavali za strym u «Adnakłaśniki» na $500

Fota i skrynšot: staronka «Julija Małyšava» ŭ «Adnakłaśnikach»

Vałanciorku aršanskaha sacyjalnaha prajekta «Chriuši protiv» Juliju Hrankovu aštrafavali za strym u «Adnakłaśniki». Sud paličyŭ sacsietku srodkam masavaj infarmacyi, Juliju — žurnalistkaj, a žyvuju tranślacyju, jakuju dziaŭčyna viała z prytułku dla biazdomnych sabak, — niezakonnym vyrabam i raspaŭsiudam pradukcyi ŚMI. 

Hetaja historyja pačałasia 21 sakavika. Julija i jašče šeść vałancioraŭ naviedali aršanskuju aŭtabazu, na jakoj abstalavany prytułak dla biazdomnych žyviołaŭ.

«Ja pačała zdymać videa i tranślavać u «Adnakłaśniki», kab znajści haspadaroŭ dla žyviołaŭ, jakija tam byli. Bo ŭ mianie, naprykład, niama mahčymaści zabrać sabaku z prytułku — ja žyvu ŭ adnapakajoŭcy z dvuma dziećmi. My adrazu vyrašyli, što zabiarem ślapoha i chudoha sabaku, ale ŭ nas heta nie atrymałasia, bo, pakul ja zdymała, pryjšli milicyjanty. Što praŭda, paśla, kali my dali abviestku, usich sabak z prytułku zabrali», — raspaviadaje Jeŭraradyjo Julija Hrankova.

U toj viečar dziaŭčynu razam ź jašče tryma vałanciorami zabrali ŭ adździaleńnie milicyi. Na nastupnuju ranicu adbyŭsia sud. Za niezakonnaje praniknieńnie na abjekt, što znachodzicca pad achovaj, Juliju asudzili na 25 bazavych vieličyniaŭ štrafu, za supraciŭ milicyjantam (vałanciorka admoviłasia spynić tranślacyju) — jašče na 3 bazavyja vieličyni. Jašče adno abvinavačańnie datyčyłasia samoha fakta videatranślacyi.

Videa: staronka «Julija Małyšava» ŭ «Adnakłaśnikach»

«Sud pa hetaj spravie musiŭ adbycca ŭ toj ža dzień, ale paźniej, u try hadziny. Ja nie mahła na im prysutničać i papiaredziła pra heta, a mnie adkazali, što mnie patelefanujuć i skažuć, kali treba pryjści. Ale ŭ vyniku sud prajšoŭ bieź mianie — ja daviedałasia pra heta tolki ŭ pačatku minułaha tydnia, kali źviarnułasia pa dakumienty pa pieršym pracesie», — praciahvaje Julija Hrankova.

Dziaŭčynu zavočna sudzili pa artykule 22.9 Administracyjnaha kodeksa — niezakonny vyrab i raspaŭsiud pradukcyi ŚMI. Karystajučysia hetym artykułam, ułady pieraśledujuć reparcioraŭ i apierataraŭ telekanału «Biełsat», jaki nie maje akredytacyi ŭ Biełarusi. Ale Julija kaža, što nikoli nie pracavała ŭ srodkach masavaj infarmacyi. 

Tym nie mienš, sud paličyŭ jaje žurnalistkaj, a «Adnakłaśniki» — ŚMI. Heta pieršy prysud u Biełarusi za strym u sacsietki. Tranślacyja z prytułku dla biazdomnych sabak budzie kaštavać dziaŭčynie 20 bazavych vieličyniaŭ, to bok 460 rubloŭ. 

Ahułam vałanciorka vinnaja dziaržavie 1058 rubloŭ. Zaraz jana rychtuje skarhi na pastanovy suda.

Kamientary22

Ciapier čytajuć

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje6

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje

Usie naviny →
Usie naviny

Madźjar zapatrabavaŭ adstaŭki prezidenta Vienhryi8

Voś jak jeŭrapiejcy i Kanada buduć dziejničać, kali ZŠA vyjduć z NATA27

Na Hrodzienščynie zatrymali praviarajučych — jany brali chabar za źnižeńnie štrafaŭ3

«Univiersitet praciahvaje svaju dziejnaść». EHU prakamientavaŭ abviaščeńnie siabie ŭładami Biełarusi «ekstremisckaj arhanizacyjaj»

U hetym hodzie da Dnia Pieramohi ŭ Hrodnie buduć farsiravać Nioman2

«Siabry pajechali, zastaŭsia tolki ja». Što trymaje ajcišnikaŭ u Hruzii ŭ 20263

Pamior narodny artyst Biełarusi Uładzimir Eknadzijosaŭ2

Dalar apuściŭsia da 2,81 rubla ŭpieršyniu za try hady3

«Nie adkryvajecca nifiha». Biełarusy skardziacca na padazronyja načnyja pieraboi z telehramam i jutubam7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje6

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić