Viarchoŭnaja rada niepryznanaj Prydniastroŭskaj małdaŭskaj respubliki pryniała «zakonaprajekt», pavodle jakoha rasijski ściah staŭ druhim «dziaržaŭnym» u rehijonie. Pra heta paviedamlaje Ukrinfarm.
Jak padkreślivajecca ŭ tłumačalnaj zapiscy da «zakonaprajekta», vykarystańnie dziaržaŭnaha ściaha Rasii na terytoryi Prydniastroŭja «źviazana ź imknieńniem žycharoŭ rehijonu dałučycca da RF na padstavie vynikaŭ refierendumu 2006 hoda».
Na dumku aŭtaraŭ «zakonaprajekta», vykarystańnie rasijskaha ściaha «stanie važnym stymułam dla dalejšaj ekanamičnaj i palityčnaj intehracyi z RF».
Takim čynam, z hetaha času na ŭsich «dziaržaŭnych» ustanovach rehijonu buduć vyviešany dva ściahi — rasijski i prydniastroŭski. Ściah Prydniastroŭja budzie raźmieščany źleva ad budynkaŭ, a rasijski — sprava.
Aficyjny Kišynioŭ pakul nijak nie prakamientavaŭ rašeńnie ŭładaŭ niepryznanaha Prydniastroŭja.
Ciapier čytajuć
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
Sumleńnie, kachańnie, koły piekła i halivudski finał. U siamji budaŭnika i biblijatekarki z Pružanskaha rajona Ihara i Julii Łaptanovičaŭ aryštavali spačatku jaho, paśla — jaje, a paśla i babulu
Kamientary